Zásady demokracie

Zásady demokracie

Označovať náš chorý politický systém pojmom demokracia je trošku prehnané. Skutočná demokracia vyzerá predsa úplne inak. Aby sme tomu porozumeli, stačí porovnať jeden z najvyspelejších systémov demokracie, Švajčiarsky, s tým, čo máme u nás doma:

1. Zásada suverenity ľudu (moc pochádza od občana). Základ suverenity ľudu predstavujú občianky a občania. To znamená: jediným zdrojom legitímnej politickej moci je ľud. Suverenita ľudu poskytuje občianke a občanovi dve základné práva účasti na veciach verejných: 

  • právo hlasovať (v miestnom, krajskom a celoštátnom referende),    
  • právo voliť (vo voľbách do parlamentu a zastupiteľstiev) [I/1] [I/2]

2. Vláda a parlament ľudu nepanujú. Ľud nie je ovládaný. Sú zamestnancami občanov a sú voči ním v podriadenej pozícii:
– poslanec=zamestnanec
– občan=majiteľ firmy
Všetko, čo konajú, je podmienené súhlasom ľudu. Slúžia občiankam a občanom. Tí majú, ak chcú, posledné slovo.
[I/1] [XI/1]

3. Úlohou poslancov je odbremeniť občanov od rutinného každodenného rozhodovania. V mene obyvateľov pripravujú a schvaľujú bežné zákony. Tie však nenadobúdajú účinnosť automaticky. [I/1] [IV/1]

4. Občania môžu vetovať akýkoľvek zákon. 50 000 občianok a občanov môže v lehote 100 dní požiadať, aby sa o zákone predbežne schválenom v parlamente hlasovalo všeľudovým hlasovaním.[IV/4] [IV/5]

5. Parlament nemá právomoc samostatne zmeniť ústavu. Zmenu ústavy môže len navrhnúť občiankam a občanom. Potom väčšina ľudu a kantónov rozhodne vo všeľudovom hlasovaní o tom, či bude platiť navrhnutá zmena ústavy. [V/1] [VIII/3]

6. Občania majú právo predložiť ústavodarnú iniciatívu a tak vyvolať všeľudové hlasovanie o zmene ústavy. O návrhu ľudu sa v parlamente len diskutuje. Rozhoduje všetok ľud v referende po rozsiahlej verejnej diskusii. [II/1] [V/1] [V/3]

7. Pred referendom prebiehajú rozsiahle verejné diskusie. Všetci oprávnení voliči dostanú v predstihu brožúru so všetkými potrebnými informáciami a rozsiahlymi argumentami za a proti. Všetci si môžu nechať poradiť od ostatných. Rozhodnutie vykonávajú však len tí, ktorí sa referenda zúčastnia a hlasujú za áno alebo nie. [VII/1] [VII/2]

8. Referendum je bez ohľadu na rozsah účasti vždy platné a je vždy záväzné. Nikto nemá možnosť, zabrániť platnosti referenda. [VIII/1] [VIII/2]

9. Hlasovanie v referendách a voľbách sa konajú na všetkých úrovniach štátu (obec, región, spolok). Voľby raz za štyri roky, ľudové hlasovania spravidla štyrikrát ročne. [I/7] [VI/1] [VI/2]

10. Subsidiarita – decentralizovaná správa – spolkové regióny – spolok,    Štát preberá len tie úlohy, ktoré nemôžu lepšie plniť obce a samosprávne regióny (kantóny), (tzv. subsidiarita). Vďaka tomu je verejná správa veľmi decentralizovaná. Kantóny sa spravujú sami, majú vysokú autonómiu. Každý z 26 kantónov Švajčiarska má vlastnú ústavu, vlastný parlament, súdy, prokuratúru a políciu. Štát je vlastne spolkovým štátom, je to takpovediac federácia kantónov. [I/2] [I/6] [I/7]

11. Pri voľbách má volič možnosť zobrať si kandidátku listinu ľubovoľnej politickej strany, dať svojmu obľúbenému kandidátovi jeden alebo aj dva hlasy a ostatných môže vyškrtnúť. Zároveň smie rukou dopísať ďalšie mená kandidátov z iných strán a bude to platný hlas pre uvedených kandidátov. To znamená, že občania sú menej závislí od politických strán a môžu si vytvoriť vlastné kandidátky.

 

Autori: Jozef Bielik, Občianske združenie Priama demokracia, žurnalista, Andreas Gross, bývalý člen Švajčiarskeho parlamentu a Rady Európy, politológ, november 2019, verzia 1.4,  www.priama-demokracia.sk
   

Niektoré ďalšie možnosti:

  • Žiadna 5 percentná hranica na zvolenie do parlamentu.
  • Ministri bez predsedu vlády, pričom jeden z nich zastáva funkciu prezidenta, pre 7 miliónov obyvateľov Švajčiarska vystačí sedem ministrov, pričom jeden z nich striedavo prevezme na jeden rok aj úrad prezidenta.
  • Žiadna koalícia a opozícia, ale konkordancia. Každá väčšia strana má právo i morálnu povinnosť podieľať sa na vláde a ponúknuť do Rady ministrov (vlády) č Edo najlepšieho ministra.
  • O zákonoch sa podrobne diskutuje,
  • So snahou dosiahnuť už v parlamente čo najväčšiu celospoločenskú dohodu, aby veľká väčšina obyvateľov bola spokojná a aby zbytočne nezaťažovali občanov referendom
  • Vláda má dlhodobo vysokú mieru dôvery obyvateľstva (vo svete 75 až 80 percent)
  • Politické strany dostávajú malý príspevok od štátu; v skutočnosti sú podporované iba parlamentné skupiny.
  • Nezamestnanosť je veľmi nízka
  • Sadzba DPH stojí v ústave a je nízka 8%
  • Nacionalizmus, extrémizmus a radikalizmus sú nižšie ako kdekoľvek inde
  • Suverénni občania sú vlastníkmi svojho štátu. Nepotrebujú prezidenta ani premiéra, pretože potrebné sociálne istoty si vedia zabezpečiť hlasovaním aj sami. Majú svojich politikov pod kontrolou a nemusia meditovať nad tým, ako si zvoliť menšie zlo.

A teraz ešte raz, čože to u nás máme ? Demokraciu?

Vysvetlivka: Označenie [II/3] znamená kapitola II, otázka 3 v Encyklopédii Priama demokracia v praxi. Kliknutím na označenie sa otvorí Encyklopédia.

Zapamätajte si

Zástupcovia majú rozhodovať. Občania však musia mať možnosť ich rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zastaviť.

V demokracii majú posledné slovo občania.

Od zásad demokracie k praxi

Zásady demokracie prinášajú stručný prehľad základných princípov. Ak chcete pokračovať, odporúčame toto poradie:

1. Uvidieť, čo by to prakticky znamenalo
Čo keby Slovensko malo od roku 1993 funkčnú demokraciu? – ako by tisíce občianskych rozhodnutí za 33 rokov zmenili občanov, politikov aj Slovensko.

2. Zbaviť sa najčastejších obáv
21 mýtov o priamej demokracii – odpovede na najčastejšie námietky a pochybnosti.

3. Zistiť, ako to zaviesť na Slovensku
Ako zaviesť modernú demokraciu na Slovensku – možné cesty od dnešného systému k funkčnejšiemu rozhodovaniu občanov.

4. Prečítať si skúsenosti ľudí
Demokracia očami ľudí – aké je to mať posledné slovo? – skúsenosti občanov zo Švajčiarska, Lichtenštajnska a Slovenska.

5. Začať používať demokraciu v praxi
Pripravovaný projekt online metodickej poradne pre miestne a krajské referendá a pilotnej občianskej rady.

6. Ísť do podrobností
Encyklopédia – Priama demokracia v praxi – podrobný zdroj ku konkrétnym otázkam švajčiarskeho systému od obce cez kantón až po federáciu.

Najprv pochopiť, čo by funkčná demokracia znamenala pre občana. Až potom ísť do podrobností.

 

Porovnanie zastupiteľského s demokratickým systémom

Čo prináša zastupiteľský systém ľuďom? ČO PRINÁŠA DEMOKRATICKÝ SYSTÉM ĽUĎOM?
1. zvolený zástupca občanov (zástupca) je suverén, môže sa stať diktátorom; 1. ĽUD JE SUVERÉN, neumožňuje zástupcovi stať sa diktátorom;
2. zdanlivú demokraciu – vládu ľudu; 2. skutočnú demokraciu – vládu ľudu
3. BEZ efektívnej kontroly zástupcov občanmi a bez spätnej väzby; 3. občanmi K O N T R O L O V A N Ý výkon moci zvolených zástupcov so spätnou väzbou
4. najvyšší ústavní činitelia: prezident, predseda parlamentu a predseda vlády, (ústavný súd). 4. najvyšší ústavní činitelia – ľud
5. centralizovanú moc 5. decentralizovanú moc (federalizmus), štát preberá len to čo nemôže vykonať obec, kraj
6. korupciu, extrémizmus 6. nízku mieru korupcie a extrémizmu
7. nerovnomerné rozdelenie bohatstva, občianske nepokoje a vojny z vôle zástupcov. 7. blahobyt, občiansku spokojnosť a mier
8. Ústavu navrhovanú a menenú zástupcami, bez návrhov a bez odsúhlasenia občanov v referende 8. Ústavu navrhnutú a odsúhlasenú v referende občanmi a jedine nimi menenú.
9. Znefunkčnený nástroj k výkonu vlády ľudu – referendum; 9. funkčný výkonný nástroj k výkonu vlády ľudu – referendum;
10. obmedzené možnosti občanov vo verejnej diskusii a rozhodovaní hlasovaním v referende, pri vetovaní, navrhovaní zmien, návrhov (ústavných) zákonov a dôležitých spoločenských veci v obci, kraji, krajine a zväzku štátov. 10. Plné zapojenie občanov do verejných diskusii a rozhodovania hlasovaním, pri vetovaní, navrhovaní zmien, návrhov (ústavných) zákonov a dôležitých spoločenských vecí v obci, kraji, krajine a zväzku štátov.

Ako môžem podporiť a zdieľať Zásady demokracie?

Zásady demokracie vytvoril Jozef Bielik, ktorý pôsobil vo Švajčiarskej televízií v spolupráci s Andreasom Grossom (viac tu a tu) poslancom Švajčiarskeho parlamentu a Rady Európy.

Zdieľaj Zásady demokracie aj s odkazom na Od zásad demokracie k praxi, ako sučasť komplexnemu chápaniu demokracie svojmu okoliu a pri diskusiách pod článkami edenníkov ak sa píše a diskutuje o demokracii, použi sociálne siete, kontaktuj a inšpiruj svojho politika, prispievaj názorom do tu doleuvedeného komentára.


 

 

 

 

2 Replies to “Zásady demokracie”

  1. Je nevyhnutné potrebné zmeniť celosvetové klamstvo ktoré bolo zámerne celému svetu naprogramované : ( VŠETKU MOC V ŠTÁTE MÁ OBČAN TOHO KTORÉHO ŠTÁTU )
    Z ústavy je potrebné vymazať : ( VŠETKA MOC V ŠTÁTE POCHÁDZA, ALEBO PATRÍ OBČANOM )

  2. Prepáčte za oneskorenú reakciu.
    1. Žiadne ústavy, ani Ústava SR neobsahujú pojem zastupiteľská demokracia, alebo priama demokracia. Nejedná sa ani o typy demokracii. Politici, médiá a akademické kruhy označujú zastupiteľský demokratický systém za demokraciu, navonok za pravdu s vnútorným vedomým že je to klam. Pre neznalých ľudí z toho vyplýva, že nič lepšie ako demokracia neexistuje. Speje to tak ďaleko, že v súčasnosti chcú demokraciu zachrániť a ochrániť, lebo je v ohrození. Ale ako, ak neexistuje? Pravdou je, že existuje len demokracia, čo znamená vláda ľudu, ľud je suverén, má posledné slovo v rozhodovaní a aby nemusel o všetkom rozhodovať volí si zo svojich radov zástupcov, ktorí sú v podriadenej pozícii voči občanom a cez funkčný inštitút občianskej iniciatívy (petície) smerujúcej do referenda si vedia občania kontrolovať moc svojich zástupcov vo svojej obci, kraji a krajine. Viac o tom hovoria Zásady demokracie.
    2.ano, súhlasím.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *