Čile – Zmenu ústavy vykoná Občianska ústavna rada

TASR 26.10.2020 06:17,

Čiľania sa v referende vyslovili za zmenu ústavy

Čile / Santiago / Referendum / Ústava / Rad /...

Ľudia stoja v dlhých radoch pred volebnými miestnosťami v Santiagu počas referenda (plebiscit) o novej ústave v Čile v nedeľu 25. októbra 2020, Autor: Luis Hidalgo

Drvivá väčšina občanov Čile sa v nedeľňajšom referende vyslovila za zmenu ústavy pochádzajúcej ešte z čias vojenskej diktatúry Augusta Pinocheta (1973 – 1990). Zo sčítania hlasov v 45 percentách volebných obvodov vyplýva, že zmenu ústavy podporilo približne 78 percent voličov, uviedla agentúra AP s odvolaním sa na referendovú komisiu.

Ešte väčšiu podporu má tento krok medzi asi 60-tisíc Čiľanmi žijúcimi v zahraničí — podporilo ho až 86 percent z nich. Na referende sa mohlo celkovo zúčastniť takmer 15 miliónov voličov.

Početné občianske hnutia a ľavicové a centristické politické strany považujú súčasnú ústavu za prekážku ďalekosiahlych sociálnych reforiem. Konzervatívny čilský prezident Sebastián Piňera s referendom súhlasil až po masívnych protivládnych protestoch, ktoré v októbri 2019 vyvolalo zvýšenie cien lístkov vo verejnej doprave o 30 pesos. Pri stretoch medzi demonštrantmi a policajtmi bolo zabitých viac ako 30 ľudí.

Referendum bolo pôvodne plánované na 26. apríla, no v súvislosti s koronavírusovou pandémiou bolo odložené na október. Čiľania v referende tiež rozhodovali o tom, kto by mal vypracovať novú ústavu: zmiešané zhromaždenie zložené z poslancov a občanov alebo čisto občianske zhromaždenie so 155 členmi. V referende sa občania rozhodli za čisto občianske zhromaždenie. Ich voľba sa má uskutočniť 11. apríla 2021,  ktorá bude prebiehať súčasne s komunálnymi a regionálnymi voľbami. Občianské ústavné zhromaždenie sa bude schádzať deväť mesiacov, ktoré je možné predĺžiť, iba raz, o ďalšie tri. Na konci tohto obdobia budú občania požiadaní, aby znovu hlasovali o konečnom znení záverečného ústavného referenda s povinným hlasovaním. Primárne, komunálne, regionálne, kongresové a prezidentské voľby sú naplánované na začiatok roku 2022. O návrhu ústavy, ktorý vypracuje, sa bude v roku 2022 konať ďalšie referendum.

Súčasná ústava bola takisto schválená v plebiscite v roku 1980, pričom ju podporilo 66 percent voličov a 30 percent bolo proti. Kritici však tvrdia, že mnoho voličov bolo režimom, ktorý po zvrhnutí zvolenej socialistickej vlády zatkol, mučil a zabil tisíce ľavicových oponentov, zastrašovaných.

Budúcnosť Čile

Teraz, keď sa Čiľania rozhodli, začne sa náročný proces prípravy novej ústavy v krajine mesiac po hlasovaní o voľbe zástupcov. Reformy sa požadujú predovšetkým v sociálnom pokroku. Zdravotná starostlivosť, školstvo, práca a dôchodky sa považujú za neadekvátne alebo jednoducho uprednostňujúce záujmy súkromných spoločností pred čílskym obyvateľstvom. Napriek tomu, že žijú v najprosperujúcejšej krajine v Latinskej Amerike, mnoho Čiľanov nevidí toto bohatstvo kvôli vysokej nerovnosti v Čile. Konkrétne má Čile najvyššiu príjmovú nerovnosť zo všetkých krajín v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Čiľania protestovali z veľkej časti proti zrušeniu právneho systému, ktorý nechal polovicu pracujúcej populácie zarobiť „ 550 dolárov mesačne alebo menej, “Uvádza Národný štatistický úrad.

Samotná nová ústava pre Čile však nevymaže všetky neduhy. Možnosťou je vytvorenie príliš veľkej ústavy alebo oslabeného dokumentu s donkichotskými bezzubými cieľmi. Rozdiel je v tom, že túto voľbu teraz majú čílski občania.

 

Tlačová správa doplnená výňatkami z :

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *