Doc. JUDr. Peter Kresák, CSc. (* 24. apríl 1954, Bratislava) je slovenský právnik, vysokoškolský pedagóg, bývalý politik a sudca Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. V rokoch 2000 a 2001 sa podieľal na vypracovaní doteraz najrozsiahlejšej novely Ústavy Slovenskej republiky. Patrí medzi popredných odborníkov na ústavné právo.

V kompetencii švajčiarskeho veľvyslanca J.E. Alexandera Hoffere usporiadalo Švajčiarske veľvyslanectvo v bratislavskom v hoteli Devín dňa 27.9.2018 panelovú diskusia s názvom: „Priama demokracia vo Švajčiarsku a na Slovensku – potenciál a výzvy“ v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky (IVO), odborníkov na ústavné právo z obidvoch krajín s prizvanou odbornou verejnosťou.

Prof. Peter Kresák sa vo svojej prednáške zmienil o nasledovných prekážkach, ktoré bránia zavedeniu priamej demokracii na Slovensku. Nejasní popis nástrojov priamej demokracie (PD) v ústave. Máme ústavnú právnu úpravu, ktorá nefunguje. Silné postavenie politických strán (vďaka financovaniu štátu),  preto ich nezáujem niečo robiť s PD. Od roku 1992 žiadne diskusie o PD. Zastupiteľská demokracia kladená vyššie ako priama demokracia. Zákonná úprava referenda absolútne nedostatočná. Referendum nerieši  materiálne problémy. Zhromaždenie obyvateľov obce-chýba popis. Následky referenda? Prezident má právo vyhlásiť do 30 dní referendum, kde je priestor na spoločenskú diskusiu? Čo je predmet samotného referenda (legislatívne referendum, ústavné referendum)? Charakter a právne postavenie jeho výsledkov (návrhov prijatých v referende)? Ich uvádzanie do praxe na celoštátnej úrovni? Môže byť zmena ústavy? – nejasné vyjadrenie ÚS. K referendovej otázke nemôže byť priložený text (napr. zmeny ústavy). Výsledky referenda sa vyhlásia ako zákon? Ústavný súd si sám nevie pomôcť, poradiť s textom ústavnej úpravy.  Chýba predchádzajúca diskusia medzi odborníkmi a medzi občanmi. Priama demokracia je istým spôsobom ohrozená možnosťou zneužitia a toho sa musím báť.

Súhrn najdôležitejších indexovaných myšlienok z prednášky, ktoré nájdete v texte :

¹ V ústave nie šťastné popísane inštrumenty priamej demokracie, nepodarili sa uviesť príliš do života

² Pôvodný návrh mala byť samostatná hlava VI.  REFERENDUM,

³Máme ústavnú a právnu úpravu PD, ale nejako nám nefungujú

⁴vo Švajčiarsku nie sú silné politické strany a nie sú financované z verejných rozpočtov

⁵silné postavenie politických strán, je jedným z dôvodov nezáujmu, aby sa s PD niečo urobilo.

⁶neexistuje od roku 1992 vážnejšia diskusia čo urobiť, aby sa priama demokracia uviedla do života

⁷zastupiteľská demokracia akoby sa  kládla na vyšší piedestál než demokracia priama,

^8a Referendum – treba povedať, že máme aj zákonnú úpravu, musím povedať absolútne nedostatočnú

^8b (Referendum) nerieši tie dôležité materiálne problémy

⁹Je paradoxne, že ani  ústavodarca nepočíta s tým, že by sa presnejšie upravilo zhromaždenie obyvateľov obce.

¹⁰ale je tam tiež tá zásadná chyba, to sú absencia následkov referenda

¹¹Čiže zverejní sa výsledok a nikto nemá povinnosť s tým niečo urobiť

¹²Problém spočíva v skutočnosti, že ak by aj prešlo referendum tak isto nikto nevie čo je jeho výsledkom, aký charakter má takéto referendum celoštátne

¹³Ústavný súd si sám nevie pomôcť, poradiť s textom ústavnej úpravy, čo je veľmi, veľmi vážny problém, pretože tým pádom keby sme mali viacero platných referend, tak máme viacero vážnych ústavných problémov.

¹⁴ toto ustanovenie je asi veľmi ťažko uplatniteľné v bežnom živote.

¹⁵ale teraz je tam dôvetok a to v miere ohrozujúceho charakter právneho štátu.

^16a Čo sa týka ústavnej úpravy…^16breferendum  potrebuje čas

^16c prezident má právo vyhlásiť  do 30 dní referendum, tzn.  30 dní. Kde je priestor na diskusiu..?

¹⁷otvorené otázky – zo slidu(čo):

–  s predmetom samotného referenda (legislatívne referendum, ústavné referendum)

–  s charakterom a právnym postavením jeho výsledkov (návrhov prijatých v referende) a

–  ich uvádzanie do praxe a to tak na celoštátnej úrovni

¹⁸na základe ústavného vymedzenia vôbec nie je jasné, či môže byť predmetom referenda

¹⁹Dokonca mi vôbec nie je jasné a to je na základe rozhodnutia ústavného súdu  z roku 1997 nie je jasné či predmetom referenda môže byť aj zmena ústavy SR. Ústavný súd totižto vypovedal, že neexistuje výslovný zákaz

²⁰že nesmie byť  prílohou k referendovej otázke takéhoto druhu aj text

²¹takže výsledky takéhoto referenda sa zverejnia rovnako ako zákon.

²²priama demokracia sa na Slovensku ešte nenarodila, chýba nám strašne veľa dobrej vôle v prvej rade zo strany ústavodarcu, ale aj predchádzajúca diskusia medzi odborníkmi a medzi občanmi o tom, či vôbec a ako urobiť tu priamu demokraciu životaschopnou.

²³priama demokracia je istým spôsobom ohrozená možnosťou zneužitia a toho sa musím báť.

 

Ďakujem, že veľvyslanectvo Švajčiarska a IVO otvorili túto tému, na druhej strane je to smutné, Slovensko potrebuje diskusiu na tému priama demokracia, pokúsim sa načrtnúť dôvody.

Pozmenil by som názov dnešnej témy potenciál a výzvy na: Priama demokracia  stále nenarodené dieťa.

¹V ústave nie šťastné popísane inštrumenty PD, nepodarili sa uviesť príliš do života

Ako právnik sa pokúsim vyjadriť na túto tému z pohľadu práva, nie politológie, štatistiky

Konštatujem, že naše nešťastie s PD sa vlečie od vzniku SR 1992 textom ústavy

Z histórie vieme, že Inštitút referenda sa dostal po krátkej diskusii o obsahu do ústavy a doteraz sa neporadil zmeniť. ²Pôvodný návrh mala byť samostatná hlava VI.  REFERENDUM, ale v diskusiu NR SR z nejakého dôvodu  čo nechápem sa dostalo do V. Hlavy.

³Máme ústavnú a právnu úpravu PD, ale nejako nám nefungujú. Skúsim načrtnúť prečo. Prečo ako spomenul kolega A, Gross ⁴vo Švajčiarsku nie sú silní politické strany a nie sú financované z verejných rozpočtov, žiaľ u nás je to naopak. Som presvedčený a to je moja osobná skúsenosť, SR je štátom politických strán, ich postavenie je mimoriadne silné, nehovoríme o financovaní, práve ⁵silné postavenie politických strán, je jedným z dôvodov nezáujmu, aby sa s PD niečo urobilo.

Ale vieme, politici a politické strany sa nechcú vzdať svojho postavenia a preto na Slovensku ⁶neexistuje od roku 1992 vážnejšia diskusia čo urobiť, aby sa priama demokracia uviedla do života a aby prinášala reálne výsledky. V roku 2001 sme mali šancu a zasiahli sme do väčšiny textu slovenskej ústavy s tými krokmi, ktoré nás dostali do Európy a NATO a ktoré umožnili mnohé demokratizačné procesy, ale už vtedy sme mali aj plány čo urobiť s priamou demokraciou, ale musím povedať, že vtedajší reprezentanti politických strán absolútne zmietli zo stola, akýkoľvek pokus otvoriť a nejakým spôsobom modifikovať upraviť priamu demokraciu na Slovensku.

Aká je dnešná situácia s priamou demokraciou?

Slide1: Zástancovia inštitútov v priamej demokracie ju pokladajú za účinný nástroj boja proti nadmernému vplyvu politických strán. –   ich prostredníctvom sa môže prejaviť najmenej skreslená mienka spoločnosti. –  ich prostredníctvom sa majú možnosť vyjadriť aj tie politické a sociálne skupiny obyvateľstva, ktoré nemajú svojich zástupcov v parlamente a zvyčajne sa iba čiastočne, alebo vôbec nepodieľajú na politickom živote spoločnosti. –  ich uplatňovanie je nevyhnutnou súčasťou každého demokratického usporiadania, v ktorom musia mať štátni občania inštitucionálnu možnosť samostatne prejaviť nielen vlastnú iniciatívu, ale aj byť oprávnení samostatne prijímať právne záväzné rozhodnutia. –  jadrom demokracie je politická spoluúčasť, skutočné spolurozhodovanie občanov a verejných záležitostiach, bez ktorej je nemysliteľná ich spoluzodpovednosť za prijímané politické rozhodnutia.

Komentár k SLIDE 1: Prichystal som si veľa slidov o používaní argumentácii za a proti PD, nechcem vás tým zdržovať. Niekoľko slidov som si prichystal v prospech a neprospech priamej demokracii, ale vy to poznáte, zbytočne by som zdržoval. Ale jeden z tých argumentov je veľmi významný hovorí proti zavadzaniu PD v tom zlom zmysle a to, že by sa výrazne oslabilo práve postavenie politických strán.

SLIDE 2: Názory na praktické využitie všetkých foriem priamej demokracie sa v slovenskej xxx i politickej praxi značne rozchádzajú. Na jednej strane sa možno stretnúť s názormi, podľa ktorých – v parlamentnej (zastupiteľskej ) demokracii nie je vhodné využívať  tieto inštitúty najmä na stále narastajúcu zložitosť a kompletnosť súčasného života (občania nedisponujú potrebnými odbornými znalosťami a potrebnou ?emociálnou realitou?) –  rozšírené využívanie inštitútov priamej demokracie nezodpovedá súčasným potrebám a nemožno od neho očakávať pravidelné odpovede na zložité otázky súčasného politického života –  priama demokracia spôsobuje ?znehodnotenie? parlamentu a podporuje populizmus a ?polemiku? – za mimoriadne nebezpečné pritom pokladajú aj manipulácie verejnej mienky, ktoré v konkrétnych prípadoch dokážu ovplyvniť priebeh a výsledky priamej demokracie. –  občan sa aj v priamej demokracie stretne so situáciou, kedy ním podporovaný návrh nezíska väčšinu a nebude stále spokojný s každým referendom.

• Komentár k SLIDE 2: Aká je teda dnešná situácia ohľadom PD u nás. Mnohé veci poznáte, veľmi stručne pre kolegov zo zahraničia. Základný rámec pre úpravu priamej demokracie u nás vychádza z úvodných ustanovení kde sa konštatuje, že občania  ktorým patrí, z ktorých vychádza štátna moc, ktorú uplatňujú prostredníctvom svojich zástupcov, alebo priamo. Musím upozorniť, že tento text hovorí o tom, aká demokracia prevláda na Slovensku. To poradie nebolo volené náhodne a z toho dôvodu sa ⁷zastupiteľská demokracia akoby kládla na vyšší piedestál než demokracia priama, ktorá sa chápe ako podporný inštrument, hovorím o tom ako sa to chápe, nehovorím že s tým súhlasím, ale momentálne je to tak.

 

SLIDE 2: Základná charakteristika ústavného a právneho rámca pre uplatňovanie priamej demokracie v SR Základný ústavný rámec pre uplatňovanie priamej demokracie vytvoril čl.2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v zmysle ktorého: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Rámcovú ústavnú úpravu referenda na celoštátnej úrovni obsahujú články 93-100, ktoré ústavodárca zaradil do druhého oddielu (Referendum) V. Hlavy Ústavy SR nazvanej Zákonodarná moc (v pôvodnom návrhu ústavy to bola samostatná VI. Hlava).

 

SLIDE3: Do roku 2004 obsahoval podrobnejšiu úpravu vykonania referenda podľa článkov 93 až 99 Ústavy SR zákon č.554?/1992 o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1. Júla 2014 túto právnu normu nahradil zákon č.150/2014? Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  neskorších predpisov. Na úrovní obcí obsahuje podrobnejšiu úpravu referenda zákon č. 365/1990? Z.Z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov na úrovní samosprávnych krajov zákon č. 302/2001? Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.

 

SLIDE 4: Z hľadiska nástrojov, ktorými sa priama demokracia vykonáva, môžeme v prípade Slovenskej republiky na základe ústavnej a zákonodarnej úpravy konštatovať, že ide o – referendum a –  zhromaždenie obyvateľov obce Referendum sa pritom môže konať o vymedzených otázkach na celoštátnej úrovni alebo pri  výkone územnej správy na úrovní obci (miestne referendum) a tiež aj na úrovní samosprávnych (referendum samosprávneho kraja).  Na úrovni obci sa však k tomuto nástroju priamej demokracie pridáva aj zhromaždenie obyvateľov obce (čl. 67 Ústavy SR – ústava však nepočíta s právnou úpravou !!!)

Komentár k SLIDE 3 a 4: Ako som spomínal to referendum, ktoré sa u nás vníma a definuje ako inštitút priamej demokracie je teda upravený v druhom oddiely V. Hlavy. ^8aTreba povedať, že máme aj zákonnú úpravu, musím povedať absolútne nedostatočnú, ktorá by mala podrobnejšie vykonávať, ale zaoberá sa technickými vecami, ^8b nerieši tie dôležité materiálne problémy, ktoré ostávajú v našej právnej úprave otvorené. Čiže aj nový zákon volí ten volebný kódex volebného práva obsahuje podobnú úpravu tú technickú ako prebieha referendum, ale samozrejme nerieši tie zásadné vecné a otázky. Referendum a priama demokracia v zmysle ústavy na Slovensku je myslená na celoštátnej úrovni, ako aj na miestnej úrovni tzn. na úrovní obcí a na úrovní vyšších územných celkov, čo sú na Slovensku samosprávne kraje. Ale treba povedať, že aj tu je situácia veľmi zaujímavá, pretože napr. o tom o obci hovorí ústava, že priama demokracia sa uplatňuje prostredníctvom dvoch inštitútov a to je miestne referendum, ale spomína sa aj zhromaždenie obyvateľov obce. ⁹Je paradoxne, že ani  ústavodarca nepočíta s tým, že by sa presnejšie upravilo zhromaždenie obyvateľov obce. Má nejaký inštitút, ale priznám sa ale doposiaľ neviem, že by sa niekde zhromaždenie obyvateľov obce niečo rozhodlo, pretože to nie je upravené, neviem ako by to malo prebiehať, lebo napr. referendum miestne v obciach je tiež technicky upravené v zákone, ¹⁰ale je tam tiež tá zásadná chyba, to sú absencia následkov referenda. Jediné čo konštatuje zákon je v prípade miestneho referenda, čiže výsledky pokiaľ bude samozrejme referendum platné sa zverejnia na úradnej tabuly. Úradná tabula je vlastne je priestor na ktorom obec informuje svojich buď  legislatívnych počinoch  alebo iných rozhodnutiach obecného zastupiteľstva. ¹¹Čiže zverejní sa výsledok a nikto nemá povinnosť s tým niečo urobiť. Už v tom sa Česká republika dostala podstatne ďalej pretože samozrejme má v zákone upravené aj povinnosť pre istých funkcionárov konať na základe výsledkov prebehnutého referenda. Ale na Slovenskú nemá nikto žiadnu povinnosť. Tak sa dostáva miestne referendum často do situácie ako je na tom referendum celoštátne. A to jej jeden z tých najzávažnejších problémov, ktoré podľa mňa existujú. 

 

SLIDE 5: Obligatórne referendum na celoštátnej úrovní Článok 90 Ústavy SR – referendum iba v jednom prípade a to o ústavnom zákone o vstupu do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku. Obligatórne referendum na obecnej úrovní a úrovní samosprávneho kraja –  §11a? zákona o obecnom zriadení (ak ide o zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce, ako aj zmenu názvu obce (vyhlasuje obecné zastupiteľstvo). –  §15 ods.2 písm. a.), b.) referendum o odvolaní predsedu samosprávneho kraja, ak jeho neprítomnosť alebo zdravotná nespôsobilosť na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov alebo ak predseda samosprávneho kraja hrubo alebo opakovane zanedbáva svoje povinnosti a tým vznikajú vážne nedostatky v správe samosprávneho kraja.

Komentár k SLIDE 5: Posunieme sa trochu ďalej. ¹²Problém spočíva v skutočnosti, že ak by aj prešlo referendum tak isto nikto nevie čo je jeho výsledkom, aký charakter má takéto referendum celoštátne. Hneď to vysvetlím, pretože úplne rozumiem tomu, že v hlavách našich zahraničných kolegov môže trošička vznikať z toho zmätok, pretože aj slovenský právnik má s tým problém, a nielen slovenský právnik s našou ústavnou úpravou, ale vážny problém ústavný súd. Samozrejme troška prebieham, pretože ja som svoju prezentáciu rozdelil na niekoľko častí. Ta druhá časť by mala byť o právnej ústavnej úprave a v tej tretej časti, takto, následnej časti informujem o referendách, ale ja to preskočím, nechcem vás zdržovať, ktoré boli, aké boli, prečo boli neúspešné, ale v tej poslednej záverečnej časti analyzujem rozhodnutia ústavného súdu k otázke referenda. A tam je to veľmi zaujímavé, pretože tam zistíme, keď to čítame a snažíme sa pochopiť, čo s tým ústavný súd chce povedať, tak prídeme k záveru, že ¹³Ústavný súd si sám nevie pomôcť, poradiť s textom ústavnej úpravy, čo je veľmi, veľmi vážny problém, pretože tým pádom keby sme mali viacero platných referend, tak máme viacero vážnych ústavných problémov. Takže z tohto pohľadu ja dnes poviem tak isto, ako to hovoril kolega (poslanec) Osuský (je proti akémukoľvek referendu), ja absolútne súhlasím. Nie som veľký priateľ referenda, najmä v súčasnej situácii, ktorá na Slovensku nedáva jasné odpovede, čo tu referendum prináša a aké má mať následky.

Samozrejme z hľadiska  tej ústavnej úpravy na Slovensku existujú obligatórne a fakultatívne referenda.

Obligatórne je obmedzené na jedinú otázku a to je vlastne vymedzenie povinnosti, aby sa každý ústavný zákon, ktorým by Československa republika vstúpila, alebo vystúpila do štátneho zväzku s iným štátom, aby sa takýto  ústavný zákon schválil referendom. Samozrejme je to hypotetická úvaha, pretože ak si človek predstaví, čo by mohlo nastať, aby sa takéto niečo uskutočnilo, tak ma niečo napadá, Európska únia by sa zmenila na federáciu a mala by charakter štátneho útvaru a Slovensko by rozhodovalo, či bude, alebo nebude súčasťou tohto štátneho útvaru, ináč ¹⁴ toto ustanovenie je asi veľmi ťažko uplatniteľné v bežnom živote. Ale máme to  v súčasnosti ústave a je to jediná možnosť obligatórneho referenda.

 

SLITE 6: Fakultatívne referendum na celoštátnej úrovni Občania môžu rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu, pričom však v zmysle ústavnej úpravy predmetom takéhoto referenda nemôžu byť  základne práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Fakultatívne referendum na miestnej úrovni Na úrovni obci môžu obyvatelia obce v miestnom referende rozhodnúť o dôležitých otázkach života a rozvoja obce a tiež aj o odvolaní starostu (§13a odsek 3 zákona o obecnom zriadení) a podobne formuluje toto oprávnenie pre obyvateľov samosprávnych krajov aj zákon.

Komentár k SLIDE 6: A teraz sa trochu posuniem k fakultatívnemu referendu na celoštátnej úrovni.

Tu je asi čo nás všetkých najviac zaujíma a čo podľa môjho názoru spôsobuje množstvo problémov.

To fakultatívne referendum samozrejme jeho obsah je vymedzený pomerne slušne, môže sa konať v akýchkoľvek iných otázkach verejného záujmu, čiže je veľmi široké, čo by som hodnotil pozitívne, pretože za tým sa dá schovať veľa veci . Je aj negatívne  vymedzené a to je trošku viac problematické, pretože ústava konštatuje, že predmetom referenda tzn. nemôže sa konať referendum  o základných právach a slobodách, daniach odvodoch a štátnom rozpočte. Samozrejme tu situácie nie je celkom jednoznačná aj vzhľadom na jurisdikčnú (pozn.: výkon súdnej moci, nachádzanie práva) rozhodovaciu činnosť  ústavného súdu. Upozornila to alebo toho zákazu dotýkať sa ľudských práv a slobôd. Na ak by som možno interpretačne rozšíril, dotýka sa to samozrejme aj medzinárodných záväzkov, ktoré prijala  Slovenská republika, aby som nadviazal na môjho predchodcu, takže neviem si predstaviť interpretáciu než pokiaľ  základné práva a slobody bude upravená v nejakej medzinárodnej zmluve, tak  samozrejme  nemôže sa to dotýkať referendum  ani o takéto základne právo a slobodu. Len čo je zaujímavé, to je práve ten rozsah, ako to vysvetľuje ústavný súd. Posledný nález, ktorým ústavný súd SR, ktorého jurisdikcia je široká a nepochybne aj v tejto oblasti azda širšia ako je jurisdikcia Najvyššieho súdu vo Švajčiarsku, keď rieši otázku štyroch mali byť vyhlásené v referende, tak konštatovali jednu vec vo vzťahu k základným právam a slobôd, kde zvláštnym spôsobom vyložil obsah ustanovenia, že základné práva a slobody nemôžu byť predmetom referenda, pretože konštatoval, že prostredníctvo čl.93 odsek 3 ústavy sa  kladie zábrana referenda aj s takýmito otázkami v ktorých úspech by znamenal narušenie konceptu základných práv a slobôd v podobe znižovania štandardu, ktorý vyplýva z medzinárodnej právnej úpravy aj z vnútroštátnej právnej úpravy, ¹⁵ale teraz je tam dôvetok a to v miere ohrozujúceho charakter právneho štátu. Nuž nechcem predčasne robiť interpreta, lebo mám strach že môžem čítať to konštatovanie v tom smere, že môže byť referendum aj o takých právach a slobodách  a možno menej invazívnym spôsobom zasahujú do základných práv a slobôd, ale nerobia to v miere až ohrozujúce charakter právneho štátu. Bojím sa aj takejto interpretácie, ale takúto formuláciu prijal ústavný súd a priznám sa je to jedna z mnohých formulácií aj v súvislosti s referendom, ktorý mňa ako právnika nenapĺňajú veľmi šťastím, pretože vyvolávajú ďalšie niektoré interpretačné  problémy.  Takže môžu byť základné práva nemôžu, nemôžu  byť ak zásadným spôsobom narúšajú  koncept právneho štátu.

 

^16aČo sa týka ústavnej úpravy, možno treba spomenúť ešte jednu vec a tu opäť vám kolega  A.Groos a ďalší kolega Busmann, majú veľkú pravdu, keď hovoria o tom , že to ^16breferendum  potrebuje čas. Slovenská úprava z roku 1993, ľudia ktorí robili túto úpravu si vôbec nelámali hlavu s takýmto problémom, pretože išli na to veľmi zhurta. Totižto podľa slovenskej právnej úpravy, keď sa zozbierajú podpisy, potrebný počet, je ich pomerne veľa  ja tomu hovorím našťastie, ale nebudem o tom diskutovať, tak ^16cprezident má právo vyhlásiť  do 30 dní referendum, tzn.  30 dní. Kde je priestor na diskusiu, kde je priestor na vážne vzdelávanie občanov  o tých otázkach o ktorých je predmetom diskusie? Nuž neviem, nie je tam tá časť a to práve signalizuje, to čo niektorí z vás už otvorili v diskusií, že vlastne ten inštitút a 8 referend na Slovensku potvrdzuje sa zneužíva, politické strany ho používajú využívajú ten čas, aby ak sú pri moci niečo presadili, aby oslovili populistickou vecou občanov bez toho, aby vznikol čas na  diskusiu o tej otázke. Nám sa podarila v tejto súvislosti ešte jedná vec  a tam sme zasiahli do kompetencie hlavy štátu prezidenta, ale myslím oprávnene, lebo nám to nedávno ???? potvrdila, že sme urobili inú vec pokiaľ viem a to Švajčiarsko nemá a to, že sme zmocnili hlavu štátu prezidenta, ktorý je jediný oprávnený vyhlásiť referendum, aby v prípade, že si nie je istý, či otázky ktoré sú podporované petíciou 365 tisíc občanmi, alebo ktoré prešli parlamentom, pretože aj parlament môže iniciovať referendum, či sú v súlade s ústavou, aby sa obrátil na ústavný súd a opýtal sa ho môžem, alebo nemôžem vyhlásiť takého referendum, nech to nie je vnímané ako alibizmus, ale je to tiež reakcia na slovenskú históriu. Po rokoch 1994, keď sa po prvýkrát ústavný súd zaoberal problematikou referenda, čiže rok po vzniku samostatného štátu, musel sa zaoberať ako otázkou, keď predchádzajúci prezidenti, najmä Michal Kováč, nevyhlásili niektoré referendá, z nich bolo jedno referendum, napr. prezident Kováč zistil, že nespĺňa formálne predpoklady, že keď sa spočítali reálne hlasy v petícii, tak ich nebolo  450 tisíc ako to tvrdili predkladatelia, ale bolo ich nejakých 258 tisíc.  Čiže nesplnili požiadavku 350 tisíc. Prezident nevyhlásil takéto referendum.

 

SLIDE: Vyhlásenie celoštátneho referenda Celoštátne referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak –  o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo –  ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky Prezident vyhlási referendum do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom (novela ústavy z roku 2001).

Samozrejme politicky sa to zneužilo v obrovských obviňovaní  toho, že zneužil právomoc. Podobne sa konal o dva roky neskôr, keď zase problém bola otázka v rozpore zo základnými právami a slobodami, zasahovať do základných práv a slobôd, otázka sa rýdzo týkala používania materinského jazyka. Opäť obrovská politická aktivita, nenávisť šírená  voči prezidentovi, ktorý zneužíva svoju právomoc . My sme si povedali, ochráňme hlavu štátu, dajme mu tú možnosť.  A po roku 2011 a práve po roku 2014 to už prezident Kiska to po prvý krát využil, otázok, v prípade 4 otázok,  ktoré sa týkali rodiny, určite si všetci na Slovensku toto referendum pamätáte. Nuž a ústavný súd povedal, že jednu z tých otázok, by nemal dať do referenda a prezident to aj tak urobil. Čiže vyhli sme sa problému, pretože ústavný súd podal istú analýzu tých otázok a zároveň stanovisko k tejto problematike. Nemusím, ako právnik súhlasiť stanoviskom ústavného súdu, nemusím so všetkým  byť s jeho názormi stotožnený, tak to urobil aj prezident a vyhlásil referendum iba s tromi otázkami. Mám pocit, že sa nám v tom niečo podarilo, ale to súvisí skôr s hlavou štátu ako s referendom ako takým. Nechcem dlho hovoriť, ale tých problémov je veľa. Len by som chcel spomenúť, možno na záver my dovoľte, pretože v diskusii budem rád odpovedať všetko čo budem vedieť a na čo sa budete pýtať.

 

Teraz skočím na slide č. 15 ( v tomto prípade slide č.7),

SLIDE 7: V ústavnom a právnom poriadku Slovenskej republiky ostali otvorené významné otázky, ktoré súvisia  –   17as predmetom samotného referenda (legislatívne referendum, ústavné referendum)  –  17s charakterom a právnym postavením jeho výsledkov (návrhov prijatých v referende) a  –  ich uvádzanie do praxe a to tak na celoštátnej úrovni (xxx ak ako by naložiť s výsledkami referenda na miestnej úrovni –úrovní samospráv).

kde sa snažím poukázať na niektoré z problémov. Tých problémov je veľa na Slovensku súvisia s referendom, ale možno tie ktoré ma osobne najviac trápia, a tie súvisiaca samozrejme s predmetom referenda. U nás totiž ¹⁸na základe ústavného vymedzenia vôbec nie je jasné, či môže byť predmetom referenda ak zákonná úprava Národnej rady napr. čo by som si osobne veľmi  želal, aby bola možnosť sa občania mohli prípadne vyjadrili  k právnej úprave prijíma ex post (pozn. dodatočne, následne, po skončení) Národná rada. ¹⁹Dokonca mi vôbec nie je jasné a to je na základe rozhodnutia ústavného súdu  z roku 1997 nie je jasné či predmetom referenda môže byť aj zmena ústavy SR. Ústavný súd totižto vypovedal, že neexistuje výslovný zákaz, aby tomu tak bolo v tomto rozhodnutí z roku 1997, teoreticky pripustil, že môže byť aj zmena ústavy, obsah referenda, ale na druhej strane povedal, ²⁰že nesmie byť  prílohou k referendovej otázke takéhoto druhu aj text tej navrhovanej zmeny. Tak priznám sa, nie som si celkom istý ako rozumieť tomuto stanovisku, pretože hovorili o ústavnej zmene, bez toho, že by sa predložil nejaký text, hmatateľný , diskutovaný, takže neviem aký to dáva zmysel.

Ďalší ten veľký problém súvisí podľa môjho názoru s tým na čo stále hľadáme odpoveď a hľadá to aj ústavný súd, aký je charakter výsledkov referenda.

Charakteristika návrhov prijatých v referende Čl.95? ods.2 – návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon a ďalšie právne predpisy, medzinárodne zmluvy a ďalšie dokumenty sa vyhlasujú v Zbierke zákonov SR). Zákonná úprava Obecné zastupiteľstvo (zastupiteľstvo samosprávneho kraja) má povinnosť vyhlásiť jeho výsledky do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch referenda .

Totižto ústavodarca povedal len jednu vec, že ak dôjde k tomu, že referendum bude platné súčasne sa potrebná väčšina a väčšina odpovie nejakým spôsobom, ²¹takže výsledky takéhoto referenda sa zverejnia rovnako ako zákon. Rovnako ako zákon znamená v mojom chápaní, že sa procesne zverejnia tie výsledky takým istým spôsobom ako sa to deje v prípade všeobecne záväzných právnych predpisov. Nuž a to je publikované v zbierke zákonov. Paradoxne v zbierke zákonov SR čo je oficiálna tlačovina, kde sa právne predpisy zverejňujú, tam sa zverejňujú aj iné ako všeobecne záväzné právne predpisy tzn. ako zákon sa publikuje aj rozhodnutia ministerstva zahraničných vecí a iných ustanoveniach štátnej správy. Čiže ja nemôžem interpretovať ústavnú formuláciu ako zákon, podľa môjho názoru, že výsledky referenda majú charakter zákona, že sa rovnajú zákonu, aj keď zase ďalšia zvláštna úprava v ústave hovorí, že výsledky referenda môže zmeniť Národná rada ústavným zákonom, najskôr tri roky po ich zverejnení.

SLIDE: Č. 99 Ústavy SR Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť svojim ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. Referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov od jeho vykonania.

 

SLIDE: Hlasovanie v celoštátnom referende Hlasovať v celoštátnom referende podľa článku 93 Ústavy SR je oprávnený každý občan Slovenskej republiky, ktorý má právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky (občania môžu rozhodovať buď na území Slovenskej republiky – vo volebnom okrsku, v ktorého  zozname voličov sú zapísaní, alebo v ktoromkoľvek volebnom okrsku na základe hlasovacieho preukazu – alebo aj mimo územia SR poštou. Hlasovanie v miestnom referende V miestnom referendu sú oprávnení hlasovať obyvatelia obce, teda osoby, ktoré majú na území obce trvalý pobyt a rovnaké platí aj pre referendum na úrovní samosprávneho kraja.

Priznám sa tiež, že nie je mi celkom jasné, čo s tým chcel ústavný súd tvorca povedať. Čiže tých problémov je celý rad na svete, nechcem s podrobnosťami otravovať, dovoľte aby som uzavrel to svoje krátke extempore s konštatovaním, že skutočne mám pocit, že ²²priama demokracia sa na Slovensku ešte nenarodila, chýba nám strašne veľa dobrej vôle. V prvej rade zo strany ústavodarcu, ale aj predchádzajúca diskusia medzi odborníkmi a medzi občanmi o tom, či vôbec a ako urobiť tu priamu demokraciu životaschopnou. Pre mňa osobne nestojí otázka či vôbec, ale ako si tu otázku kladiem a musím si ju klásť, pretože v súčasnom politicky rozbitom Slovensko a žiaľ to trvá už dlho je ²³priama demokracia istým spôsobom ohrozená možnosťou zneužitia a toho sa musím báť, pokiaľ chcem mať istý pocit zodpovedného konania za túto krajinu. Takže toľko iba na úvod a samozrejme by som veľmi rád odpovedal na vaše otázky, zatiaľ veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

zdroj: videozáznam z panelovej diskusie v bratislavskom  hoteli Devín dňa 27.9.2018 s názvom: „Priama demokracia vo Švajčiarsku a na Slovensku – potenciál a výzvy“

Súvisiace články:

Cieľavedome zatracované referendum

Priama demokracia vo Švajčiarsku a na Slovensku – potenciál a výzvy