Podľa názoru európskeho hnutia Direct Democracy Euro-Vizion (DDEV) by priama demokracia mala mať charakter nasledujúcich 8 podmienok:

1. Ústava musí byť prijatá a menená výlučne iba referendom.
2. Zákonodarná a výkonná moc musia byť dôsledne oddelené a výkonná moc musí byť podriadená zákonodarnej.
3. Zástupcovia (poslanci) všetkých stupňov musia byť volení v jednomandátových obvodoch ako fyzické osoby. Stranícke kandidátky sú neprípustné.
4. Prezidenti (federácie, štátov, kantónov, krajov, obcí: primátori a starostovia) všetkých stupňov musia byť volení priamou voľbou občanov.
5. Volení zástupcovia musia byť odvolateľní kedykoľvek v priebehu svojho mandátu, keď o tom rozhodnú ich voliči.
6. Občania-voliči musia mať právo vyvolať referendum o akejkoľvek otázke (aj v zahraničnej politike a obrane).
7. Poslanci musia pracovať v hraniciach svojho mandátu, ku ktorému sa zaviazali.
8. Občania musia byť plne-transparentne informovaní o rozhodnutiach, prijatých (bez referenda) zastupiteľskými orgánmi.

Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Priama_demokracia

   Vždy, keď niekoho počujem chvastať sa, že "Amerika (USA) je tá najúžasnejšia krajina na svete", chcem sa ho opýtať, "Bol si už niekedy vo Švajčiarsku?"

Nuž, ja áno. Raz som tam strávil celý týždeň. Bolo to veľmi nudné. Žiadna vojna, žiadna medzinárodná kríza, ani zločinnosť - nič z toho, čo by dodalo tú správnu príchuť životu vášnivých ľudí, ako sme my. Nikto ani nevedel, kto bol prezidentom tejto krajiny. Švajčiari ani nikdy nemali ohromného prezidenta. Ich národný hrdina je stále ten chlapík s kušou a za národnú zábavu považujú jódlovanie. 

Zdroj: Inprost s.r.o. - Obecné noviny 25. augusta 2011

Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že za posledných 20 rokov sa na Slovensku demokracia prehĺbila. Máme už demokratické inštitúcie, slobodné voľby, nezávislú tlač, legislatívou garantovaný tretí občiansky sektor. Zlepšil sa prístup k vzdelaniu a tým aj mentálna úroveň časti spoločnosti a zintenzívnil sa rozvoj techniky. Dosiahli sme už formálne takmer všetko, čo by malo podľa logiky podporovať zvyšovanie kvality života demokratickej spoločnosti. Realita je však iná. Situácia na Slovensku po roku 1989 je podobná situácii po vzniku I. ČSR v roku 1918, ktorú vtedajší prezident Masaryk komentoval presláveným bonmotom o demokracii bez demokratov. Aj dnes, po takmer 20-ročnom demokratizačnom procese, je ešte stále naša občianska spoločnosť slabá. Nie však počtom občianskych združení, ale predovšetkým schopnosťou a možnosťou občanov vstupovať do verejnej sféry a ovplyvňovať i kontrolovať procesy verejného rozhodovania.

Obecné noviny č. 41/2008

     V Obecných novinách č. 37/2008 nastolil Bohumil Olach mimoriadne zaujímavú otázku uvedenú aj v nadtitule tohto článku a vyzval čitateľov na verejnú diskusiu.

Obecné noviny č. 41/2008

     Šéfredaktor Obecných novín sa vo svojom úvodníku z 9. septembra tohto roka pýta, či má mať v demokracii posledné slovo vláda alebo voliči. Nuž, záver otázky by sme mohli preformulovať aj na občanov, obyvateľov, či jednoducho ľud. Je pravda, že len ťažko sa nám bude formulovať definícia verejného záujmu. Poťažme preto, že v samospráve musíme často hľadať kompromis (alebo aj konsenzus), a aj preto, že občania sa často „ozvú“ až vtedy, ak sa dotkneme ich záujmov. 

Obecné noviny č. 37/2008

     Otázku z titulku možno položiť aj inak: Majú (mať) voliči právo ovplyvniť (zrušiť, zmeniť) rozhodnutie poslancov, teda svojich zástupcov, ktorých si vo voľbách zvolili do poslaneckého zastupiteľstva (do NR SR, zastupiteľstva samosprávneho kraja, mesta či obce), alebo aj rozhodnutia štátnych (vláda, ministerstvá, krajské a obvodné úrady) a samosprávnych (úrady samosprávnych krajov, miest a obcí) orgánov a inštitúcií, s ktorými nesúhlasia? Táto otázka sa na Slovensku v posledných rokoch stáva už skutočne naliehavá, pretože pribúda protestov občanov proti rôznym zámerom a rozhodnutiam, z ktorých niektoré zdanlivo ani nie sú v nejakom rozpore so zákonnými predpismi a majú takpovediac všetky pečiatky potrebné na ich uskutočnenie.