• Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

Nekompetentnosť

E-mail Tlačiť PDF
Priemer 5.00 z 2 hlasov

Tento argument odmieta priamu demokraciu, pretože voličov nepovažuje za schopných vytvoriť si dobre uvážený názor. Tento argument má nepeknú históriu. Bol použitý proti všeobecnému hlasovaciemu právu, proti právu žien hlasovať, proti hlasovaciemu právu černochov v Juhoafrickej republike, atď.  

V roku 1893 sa belgický katolícky politik de Neef postavil proti všeobecným hlasovacím právam. Použil pri tom argument nekompetentnosti: „Tí, čo žiadajú voličské právo, musia dokázať, že sú schopní vykonávať funkciu, ktorej sa dožadujú.  Majú úbohí ľudia, ktorí neboli schopní získať základné vzdelanie, povzniesť sa z najprimitívnejších životných podmienok, napriek tomu právo rozhodovať o veciach pre iných ľudí a hlasovať o najzávažnejších otázkach krajiny? V skutočnosti všeobecné volebné práva vedú k vládnutiu najprefíkanejších, pretože tí, ktorí nie sú schopní rozlíšiť, budú úplne závislí od presvedčivých usporiadateľov.“ (Coenen a Lewin, 1997, strana 84). V roku 1919 jeho kolega v parlamente, socialista Hubin, využil argument „nekompetentnosti“, aby sa vyslovil proti volebným právam žien. Napodiv sa zdá, že teraz Hubin akceptoval, že medzičasom muži robotníckej triedy skutočne získali potrebnú schopnosť: „Volebné právo je nebezpečná zbraň. Nič nie je cennejšie ako táto zbraň pre organizovanú a vzdelanú triedu, ktorej príslušníci sú si vedomí svojich práv a zodpovedností. Ale idete toto právo udeliť aj rodu, ktorý nie je pripravený ho využívať?“ (Coenen a Lewin, 1997, strana 95; je potrebné si všimnúť, že volebné právo žien aj priama demokracia boli obsiahnuté v programe Gotha belgických socialistov, schválenom v roku 1875.)

V praxi zakaždým, keď príslušná skupina dostala volebné práva, sa argument ukázal ako úplne nepravdivý. To isté platí o rozhodovaní v priamej demokracii: prax Švajčiarska je ukážkou toho, že ani tento argument neplatí v tomto kontexte.  Švajčiarsko je evidentne jednou z lepšie riadených krajín Európy, s veľmi malou exekutívou, efektívnymi verejnými službami a nadpriemerne dobre fungujúcou ekonomikou.  Argument zlyháva z niekoľkých dôvodov: kľúčom k politickému rozhodovaniu sú vždy morálne zásady a morálne rozhodnutie je vždy osobné. Nikto nemôže robiť morálne rozhodnutie za iného a každá zodpovedná osoba je už svojím označením schopná urobiť morálne rozhodnutie. „Voliči (...) nemusia mať podrobné vedomosti o problémoch, ale o hlavných záležitostiach, o ktoré ide. Tie však nie sú odbornej povahy, ale nesú so sebou základné rozhodnutia (napr. posudzovanie hodnôt), ktoré je volič kvalifikovaný robiť rovnako ako politik.“ (Frey a Bohnet, 1994, str. 156).

V tomto kontexte nesmieme zabúdať, do akej miery je v súčasnosti život ľudí náročný. Predpokladá sa (správne), že za normálnych okolností stoja ľudia úplne na vlastných nohách v rýchlo napredujúcej a súťaživej spoločnosti. Vďaka škole, práci a ďalším aspektom bežného života sa sústavne stretávajú – v menšom rozsahu –s problémami, ktoré sú aj otázkami dňa v širšom politickom zábere. Je to logické, pretože v ideálnom prípade je politika skutočne o problémoch, s ktorými sa ľudia stretávajú vo svojom každodennom živote.  Pri vlastnom výbere občania zvyčajne využívajú „informačné skratky“, ako sú názory známych a „prirodzených autorít“, ktorým dôverujú: napríklad odporúčania politických strán a verejných organizácií o hlasovaní, informácie, ktoré poskytujú médiá a experti, atď. Vo Švajčiarsku do informačných balíkov referenda vkladajú odporúčania o hlasovaní viacerých organizácií (politických strán, odborových zväzov, cirkví, stavovských združení, nátlakových skupín, atď.). Mimochodom, členovia parlamentu využívajú skratky v rovnakej miere: musia robiť rozhodnutia o takom množstve zákonov a nariadení, že často nie je v ich silách, aby sami preštudovali všetky zdroje informácií (vyplynulo to z prieskumu, ktorý ukázal, že holandskí poslanci parlamentu prečítajú iba štvrtinu všetkých záznamov, ktoré sa očakáva, že prečítajú – holandské noviny NRC Handelsblad, 28. februára 1997), takže pravidelne využívajú „skratkové cesty“. Lupia (1994) poukazuje na to, že používanie „informačných skratiek“ občanmi v referende takmer neovplyvní konečné rozhodnutie. Z jeho analýzy niekoľkých iniciatív kalifornských občanov od roku 1990 vyplýva, že v správaní sa voličov bol medzi skupinou voličov, ktorí boli dobre informovaní a skupinou voličov, ktorí sa vo svojom hlasovaní spoľahli výlučne na skratky, iba 3-percentný rozdiel.

Navyše tento argument nemožno použiť proti priamej demokracii selektívne: v skutočnosti je to argument proti demokracii samotnej. Ak nie sú občania schopní rozhodovať o konkrétnych otázkach, už na základe toho nie sú určite schopní voliť ľudí, ktorí prijímajú dobré rozhodnutia. Na zvolenie nejakej osoby, ktorá robí dobré rozhodnutia, musí byť človek koniec koncov nielenže schopný rozlíšiť medzi dobrými a zlými rozhodnutiami, ale navyše musí byť aj schopný posúdiť dôveryhodnosť a morálnu a intelektuálnu integritu kandidátov alebo byť schopný odhaliť skryté agendy politických strán.  „Nie je (...) jasné, prečo sa občanom verí, že sú schopní vybrať spomedzi strán a politikov vo voľbách, ale nie spomedzi otázok v referendách. Keď na to príde, prvý výber sa zdá ťažší, pretože voliči si musia vytvoriť očakávania o konaní politikov v budúcnosti.“ (Frey a Bohnet, 1994, strana 157) Argument o nekompetentnosti obsahuje aj skryté súvisiace predpoklady, že volení zástupcovia sú v skutočnosti kompetentní a naozaj im ide o verejný záujem. „Kritici priamej legislatívy majú o štátnych zákonodarcoch často predstavu, ktorá hraničí s mýtom: vysoko inteligentní; výnimočne dobre informovaní; rovnako racionálni ako aj bezúhonní, múdri a rozvážni štátnici; schopní ako prezidenti korporácií a univerzitní profesori. Tí istí kritici sú náchylní považovať ľudí za „dav“ nehodný dôvery.

A predsa ľudia či takzvaný „dav“, sú tie isté osoby, ktoré volia zákonodarcov. Ako to, že si vedia vybrať medzi dobrými a zlými kandidátmi, ale nedokážu si vybrať medzi dobrými a zlými zákonmi?“ (Cronin, 1989, strana 87)

Napokon je skutočnosťou, že „spoločenský rozhľad“ občanov sa v dôsledku účasti na referendách zväčšuje. Benz a Stutzer (2004) to skúmali porovnaním Švajčiarska a Európskej únie, ktorej niektoré členské krajiny usporiadali referendá o európskej integrácii a iné nie. Počas skúmaného obdobia organizovalo referendum o európskej integrácii sedem štátov EÚ (Dánsko, Írsko, Francúzsko, Rakúsko, Švédsko, Fínsko a Nórsko). V zvyšných ôsmich štátoch sa v tomto období žiadne referendum o EÚ neuskutočnilo (v tom čase bolo v Európskej únii iba 15 krajín). Obyvatelia štátov, ktoré usporiadali referendum, výrazne lepšie bodovali v 10 všeobecných otázkach o Európskej únii než obyvatelia krajín, v ktorých sa referendum nekonalo. Vplyv bol rovnako veľký ako rozdiel medzi osobami s priemerným príjmom a osobami s nízkym príjmom. Vo Švajčiarsku Benz a Stutzer použili index stupňa priamej demokracie na úrovni kantónov (ktorý, ako sme už uviedli, sa značne líši medzi jednotlivými kantónmi) a porovnali ho s odpoveďami švajčiarskych občanov na tri otázky o všeobecnej švajčiarske politike. Aj tu Švajčiari, ktorí žili v kantónoch s väčšou priamou demokraciou, vedeli výrazne viac ako Švajčiari žijúci v kantónoch s reprezentatívnejšími systémami. Vplyv bol taký veľký ako rozdiel medzi členmi politických strán a nečlenmi alebo rozdiel medzi osobami s mesačným príjmom 5 000 a 9 000 švajčiarskych frankov.

Posledná úprava Nedeľa, 29 November 2009 03:04  

Add your comment

Your name:
Názov:
Comment:
English Czech French German Polish Russian Spanish Slovak Hungarian

Informácie o PD

Priama demokracia je základnou formou demokracie, používanou už v antických Aténach.
V modernej priamej demokracii (napríklad Švajčiarsko) spravujú štát poverení odborníci podľa pravidiel, schválených občanmi v referende.
Diskusia o kľúčových otázkach prebieha verejne, čo eliminuje zákulisné machinácie, lobistické záujmy a korupciu.
Číslo účtu: 2300553335 / 8330
IBAN: SK2383300000002300553335
BIC: FIOZSKBAXXX
Na činnosť o.z. PD prispeli: 10.02.2015 Schulczová Ľubica 10 eur, 24.03.-22.01.2015 Perháčová Milada 36 eur, 19.05.2014 Schulczová Ľubica 10 eur, 24.01.2014 Kočanová Slávka 10 eur, 23.01.2014 Peter Pustaj 30 eur, 22.01.2014 Schulczová Ľubica 10 eur, 22.12.-21.01.2014 Perháčová Milada 144 eur, 13.01.2014 PRO-FES, s.r.o. 30 eur, 23.12.2013 Iveta Kamenická 13 eur, 21.11.-23.12.2013 Perháčová Milada 24 eur, 19.12.2013 Pirovits Paul 10 eur, 17.12.2013 Jozef Bielik 20 eur, 16.12.2013 Jozef Vaško 20 eur, 16.12.2013 Kočanová Slávka 10 eur, 13.12.2013 Novomeská Beata 10 eur, 12.12.2013 Orávik Marián 10 eur, 22.11.2013 Schulczová Ľubica 20 eur, 21.11.2013, Ďakujeme!

Partneri

wwww

Prihlásenie


Anketa

Čo sa Vám na priamej demokracii páči najviac?