Konflikt so zastupiteľskou demokraciou

Nedeľa, 29 November 2009 01:23 Marián Orávik
Tlačiť
Priemer 5.00 z 1 hlasov

Niektorí podopierajú tento argument odôvodnením, že referendami sa znižuje autorita parlamentu a iní zase, že referendami sa ohrozuje primát politiky.

Najskôr si všimnite mylnú predstavu: demokracia sa stotožňuje so „zastupiteľskou demokraciou“, ako keby bolo zastupovanie základom demokracie. Referendá by potom ohrozovali „demokraciu“.  V skutočnosti nie je základom demokracie zastúpenie, ale suverenita ľudu. Nie sú to iba diktátori ako Hitler a Stalin, ktorí sami seba predstavovali ako zástupcov ľudu, ale aj rôzni absolutistickí králi v priebehu celej histórie. V 2. kapitole sme ukázali, že čisto zastupiteľský systém je správnou interpretáciou demokracie iba za určitej konkrétnej okolnosti – ak s tým občania súhlasili. Prieskumy však jednotne naznačujú, že k tomu od 70. rokov minulého storočia nikdy nedošlo: väčšina dôsledne podporuje zavedenie rozhodovania priamou demokraciou.

Inými slovami, argument, že autorita parlamentu sa referendami znižuje, nie je relevantný. Parlament sám nie je cieľom - parlament tu je pre demokraciu, a tá pre ľudí a nie ľudia pre demokraciu a parlament. Preto by bolo hlúpe žiadať, aby sa demokracia obmedzila z rešpektu voči parlamentu.

V istom zmysle však, ak by bola zavedená priama demokracia, v skutočnosti by to parlamentu vrátilo hodnotu, pretože občania by boli implicitne vyzývaní k tomu, aby prejavili svoju dôveru každému rozhodnutiu parlamentu. Ak občania nezačnú iniciatívu po tom, čo parlament schváli zákon, môže sa to vždy vysvetľovať ako implicitné gesto dôvery. V čisto zastupiteľskom systéme sa nemôžu ľudia vysloviť proti parlamentu; v dôsledku toho nemôžu ani vyjadriť svoju dôveru parlamentu, dokonca ani implicitne. Nanajvýš môžu zostať v deň volieb doma; neúčasť sa však môže vysvetľovať veľmi rozdielnymi spôsobmi.

Ak je tu vždy možnosť začať iniciatívu občanov, parlament bude pod tlakom, aby prijímal zákony v zhode s vôľou ľudí.  Už sme sa zmienili o možnosti parlamentu prispieť k zlepšeniu návrhov referend, vrátane práva parlamentu predkladať alternatívny návrh.

Tí, čo tvrdia, že referendá poškodzujú dôveryhodnosť parlamentu vo verejnosti, si musia uvedomiť, že verejnosť už dávno stratila svoju vieru v parlament – oveľa skôr než väčšina krajín zaviedla závažné práva priamej demokracie na vnútroštátnej úrovni. V roku 2002 uskutočnil Gallupov ústav rozsiahly prieskum verejnej mienky, v ktorom sa 36 000 ľudí zo 47 krajín spytovali na stupeň ich dôvery k 17 „inštitúciám“.  V tomto malom zozname figurovala armáda, vláda, školský systém, masmédiá, odborové zväzy, Medzinárodný menový fond, nadnárodné spoločnosti, atď. V ligovej tabuľke dôvery boli parlamenty na samom dne: 51 % opýtaných parlamentu dôverovalo málo alebo vôbec a iba 36 % malo miernu až vysokú úroveň dôvery. Mimoriadne nízko bodoval parlament v európskych krajinách. Dve tretiny opýtaných súhlasili s tvrdením, že ich krajina nie je spravovaná podľa vôle väčšiny.  Keď im položili otázku: „Uberajú sa veci vo svete zväčša dobre?“ vo väčšine krajín odpovedala kladne menšina: iba 13 % Nemcov, 14 % Talianov, 23 % Holanďanov a 25 % Britov.  Povedané inak: tí, čo sú spokojní s ponechaním parlamentov v ich súčasnej podobe, horlivo udržujú zdanie. V skutočnosti väčšina ľudí už dávno stratila dôveru v parlamenty, ktoré sú zväčša v rámci zastupiteľských systémov.

Niektorí oponenti referend to formulujú ináč: podľa nich sa referendami oslabuje primát politiky. Ich nevysloveným predpokladom je očividne to, že „politika“ je to isté ako „parlament a vláda“. V ideálnom prípade je však politika fórom, na ktorom sa zúčastňujú všetci občania. Keď uvažujeme o tom takto, priama demokracia nikdy nebude politike uberať na dôležitosti, ale v skutočnosti jej dá mocnú vzpruhu. Priama demokracia môže viesť k živému a tvorivému politickému fóru.

Mimochodom, priamy vplyv referenda občianskej iniciatívy sa nesmie preceňovať. V roku 1996, vedúcom roku pre priamu demokraciu v Spojených štátoch, sa vo všetkých amerických štátoch hlasovalo dovedna v 102 referendách, iniciovaných občanmi, pričom v tomto istom roku volení zákonodarcovia prijali vo všetkých štátoch vyše 17 000 zákonov.  (Waters, 2002, str. 6) Polovica všetkých amerických štátov má pomerne rozsiahle a často využívané práva priamej demokracie, takže môžeme predpokladať, že aj v jednom z týchto štátov s relatívne širokou úrovňou priamej demokracie vyše 99,9 % zákonov ešte stále prijímajú volení politici. V tomto kontexte je absurdné hovoriť o „narušovaní“ legislatívneho systému priamou demokraciou. To, čo kritici pravdepodobne majú na mysli, je nepriamy účinok referend: politici jednoducho nemôžu presadiť legislatívu, ktorá nemá podporu občanov.  Musia brať ohľad na súčasné názory v rôznych skupinách obyvateľstva a vopred začať budovať podporu pre svoje návrhy. Kto by už len mohol proti tomu namietať?

Posledná úprava Nedeľa, 29 November 2009 03:02