• Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

Malé možnosti vybrúsiť a spresniť otázky

E-mail Tlačiť PDF
Priemer 5.00 z 1 hlasov

Podľa tohto argumentu by sa mali referendá odmietať, pretože sú príliš „hrubé“ a zjednodušujúce a ponúkajú iba možnosti „áno“ a „nie“. Tento argument použil napríklad bývalý belgický premiér Dehaene („Poznám len málo problémov, ktoré môžete vyriešiť použitím slova áno alebo nie“) na belgickom francúzskom televíznom kanále RTBf 4. októbra 1992.  Avšak z ľudského hľadiska priama demokracia dáva oveľa väčší priestor pre jemnosť a rozlíšenie ako čisto zastupiteľský systém.  Pri tom druhom si voliči môžu vyberať spomedzi obmedzeného počtu celkových balíkov politických názorov (bežne nie viac ako 10): z politických programov strán. Tie sa v praxi sa takmer nikdy nezhodujú s možnosťami, ktoré by zvolili sami voliči, ak by mali rozhodovať o tých istých otázkach.  

Nedávny Gallupov prieskum verejnej mienky bol príkladom toho, nakoľko závažný je tento problém. V prieskume sa 1 000 amerických voličov vyjadrilo o dvadsiatich súčasných politických problémoch. Ukázalo sa, že majoritné preferencie ľudí boli zmesou takzvane „konzervatívnych“ a takzvane „progresívnych“ názorových hľadísk. Tento mix neodrážal jeden stranícky program. Napríklad, Američania bežne podporujú vyššiu minimálnu mzdu (82 %), povinnú registráciu strelných zbraní (72 %) a opätovné nadviazanie diplomatických vzťahov s Kubou (56 %). To sú „progresívne“ otázky.  Prednostné rasové zaobchádzanie v školách a podnikoch (takzvanú „pozitívnu diskrimináciu“) odmieta 85 % ľudí, 78 % chce všeobecné zníženie daní a 69 % chce, aby sa legalizovalo modlenie sa vo verejných školách. To sú za normálnych okolností skôr konzervatívne alebo liberálne ciele. Existujú aj návrhy, ktoré rátajú s väčšinou verejnosti a iba s veľmi malými sympatiami politickej triedy. Gallupov ústav zistil, že 56 % Američanov je za zavedenie „školských kupónov“. To znamená, že rodiny dostanú peniaze na financovanie slobodného výberu školy namiesto priameho financovania školského systému vládou. Takáto rozsiahla sloboda vzdelávania nie je populárna medzi politikmi, ktorí považujú vzdelanie za jeden zo svojich najdôležitejších prostriedkov ovplyvňovania spoločnosti.

Predpokladajme, že občan podporuje prierez väčšiny vyššie uvedených názorových stanovísk. Nemá nijakú vyhliadku, že nájde stranu, ktorá vyjadruje túto názorovú kombináciu. A aj keby taká strana existovala, je dosť neisté, čo sa stane s daným názorom. Strana predsa môže skončiť v opozícii alebo, ak sa naozaj stane súčasťou vlády, môže tento názor opustiť výmenou za podporu od iných koaličných strán iným svojim návrhom, aj keby väčšina voličov po celý čas zastávala príslušný názor. Vo väčšine európskych demokracií je hlas ľudu „sčerením hladiny“. Môžu urobiť len jedno: približne vyjadriť podporu tej či onej strane – socialistickej, liberálnej alebo konzervatívnej. Neumožňuje sa im však, aby sa ako racionálne, náročné bytosti rozhodli v každej otázke na základe jej vlastnej skutkovej podstaty. V takom kontexte je absurdné, aby úradujúci volení zástupcovia hovorili o nedostatku nuansy a vycibrenosti v priamej demokracii.

Je pravda, že vo väčšine referend (nie všetkých; pozri v ďalšej časti) je na výber iba byť za návrh alebo byť proti nemu. Ale aj každé rozhodnutie parlamentu sa robí tak, že jeho členovia hlasujú za návrh alebo proti nemu. Čo však majú kritici na mysli je to, že mienkotvorný proces v rozhodovaní priamej demokracie ustane rýchlejšie ako v parlamentnom rozhodovaní.  V princípe je to realistická námietka. V tradičných referendách iniciátori prichádzajú s vypracovaným návrhom, o ktorom sa následne rozvinie verejná diskusia; voliči však už nemôžu zmeniť návrh, len ho prijať alebo odmietnuť.  V parlamente poslanci môžu navrhovať zmeny a doplnenia, v mnohých prípadoch až do hlasovania o návrhu. (Mimochodom, nie je to tak vo všetkých prípadoch: napríklad pri medzinárodných zmluvách, vrátane zmlúv EÚ, parlamenty už zvyčajne nemôžu robiť žiadne ďalšie zmeny a doplnenia.) Na spresnenie tohto obrazu musíme uviesť, že mienkotvorná fáza občianskej iniciatívy sa často odohráva pred jej verejným začiatkom. V mnohých oblastiach má občianska iniciatíva nádej uspieť, iba ak je podporovaná širokou koalíciou organizácií.  V dôsledku toho už návrh nesie pečať diskusie a konzultácií partnerov v takejto koalícii. Extrémne návrhy bez širokej podpory verejnosti takmer nemajú úspech. Na druhej strane mienkotvorná fáza v súčasnej parlamentnej praxi je často vážne korumpovaná vynútenou straníckou disciplínou (napríklad takzvaní sekretári strany v Spojenom kráľovstve vyzývajú poslancov, ako majú hlasovať) a politickým kšeftovaním.  Bežne sú to práve vodcovia politických strán, ktorí diktujú, ako má strana alebo jej frakcia hlasovať, a to sa často opiera o dosť hrubé kšeftovanie medzi politickými stranami.  Ak by členovia parlamentu hlasovali skutočne čestne, v súlade so svojím svedomím, deliaca čiara medzi zástancami a oponentmi by sotva sledovala presne stranícke línie, zatiaľ čo v súčasnosti to platí pre väčšinu hlasovaní.

Navyše je v nebývalej miere možné navrhnúť systémy referend tak, aby bol skutočne priestor na predbežné úpravy a voľbu z viacerých možností. Sústavne pribúdajú skúsenosti s takýmito referendami. Jednou z možností, ktorá sa používa v niektorých nemeckých spolkových krajinách, je väzba medzi petičným právom a referendom. Ak skupina občanov chce uskutočniť legislatívny návrh, môže najskôr predložiť návrh ako petíciu parlamentu s relatívne malým počtom podpisov, napr. 0,2 % voličov. Zastupiteľský orgán musí potom návrh buď prijať od iniciatívy občanov alebo ho zamietnuť a uviesť dôvody. Ak zastupiteľský orgán návrh prijme, občianska iniciatíva dosiahla svoj cieľ. Ak nie, môže iniciatíva pokračovať s nezmeneným návrhom alebo s návrhom, ktorý bol zmenený a doplnený podľa pripomienok parlamentu. Potom môže podniknúť kroky k referendu za predpokladu, že získa vyššiu hranicu podpisov, napr. 2 % voličov. Túto kombináciu petičného práva a referenda obhajuje v Kalifornii americká „Liga voličiek“ a v Nemecku združenie „Mehr Demokratie“ (Viac demokracie – pozri 5. kapitolu, Bavorsko).

Okrem toho sú možné dve ďalšie voľby:

  • Ak parlament neschváli návrh občanov, môže sformulovať alternatívny návrh. Tento systém existuje napríklad na celoštátnej úrovni vo Švajčiarsku a na úrovni spolkového štátu v Bavorsku. Voliči majú potom tri možnosti: zvoliť si iniciatívu občanov, zvoliť si parlamentný protinávrh alebo odmietnuť oba návrhy (zvoliť si status quo).
  • Občianska iniciatíva môže dokonca stiahnuť svoj vlastný návrh v prospech parlamentného protinávrhu. Tento prístup môže byť užitočný pre iniciatívu občanov vtedy, ak parlamentný protinávrh obsahuje mnohé prvky návrhu občanov a ponechanie oboch návrhov prináša riziká, že oba návrhy budú odmietnuté a väčšina podporí status quo. To sa stalo napríklad v prípade švajčiarskej ľudovej iniciatívy „Farmári a spotrebitelia za ekologicky orientované poľnohospodárstvo“.  Táto populárna iniciatíva mala za cieľ presadiť udeľovanie dotácií iba spoločnostiam, ktoré dodržiavajú prísne ekologické štandardy. Parlament sformuloval protinávrh, ktorý napriek tomu zachoval základné prvky ľudového návrhu. Iniciátori potom svoj návrh stiahli a 9. júna 1996 bol schválený parlamentný protinávrh 77,6 percentami hlasujúcich.  Integrácia petičného práva a legislatívnej občianskej iniciatívy, s možnosťou doplnenia dvoma vyššie uvedenými opatreniami, dáva parlamentu schopnosť vytvárať dobre uvážené návrhy, ktoré sa použijú na dosiahnutie najlepšieho účinku. Takouto tímovou prácou s legislatívnymi iniciatívami občanov by sa demokratická produktivita parlamentu značne skvalitnila.  Petičné právo, niekedy (nesprávne) označované ako občianska iniciatíva, ktoré existuje v niektorých európskych krajinách, je samo osebe bezvýznamné. Členovia parlamentu nie sú povinní niečo robiť s návrhom občanov a iniciatíva občanov nemá žiadne prostriedky ako odpovedať, ak parlament odmietne alebo ignoruje jej návrh. Ale ako predohra k občianskej iniciatíve má petičné právo nepochybne veľký význam. Dáva iniciatíve možnosť vylepšiť svoj návrh z hľadiska príspevku parlamentu a vytvoriť zvláštne puto medzi ľudovou iniciatívou a parlamentom, ktoré zároveň upevňuje legitímnosť parlamentu.  Ďalšou možnosťou, ktorú tiež navrhla kalifornská „Liga voličiek“, je organizovať pre iniciatívy občanov vypočutie. Vo včasnom štádiu iniciatívy občanov, keď bol zozbieraný iba relatívne malý počet podpisov, môžu sa uskutočniť vypočutia v osobitnom zákonnom rámci, čo môže viesť k prepracovaniu a vylepšeniu návrhu.

Vo Švajčiarsku navyše existujú rôzne zaujímavé experimenty s hlasovaním s viacerými možnosťami výberu, ktoré sa robia na úrovni kantónov. V tejto oblasti je priekopníkom kantón Bernu; voliči mali napríklad možnosť vybrať si spomedzi piatich rôznych návrhov reorganizácie kantonálneho systému nemocníc (Beedham, 1996). V Berne experimentujú aj so systémom, v ktorom sa hlasujúci nemuseli pri legislatívnom návrhu obmedziť na „áno“ alebo „nie“, ale mohli navrhovať aj zmeny a doplnenia. Ešte je priskoro na vyhodnotenie tohto systému a vyvodzovanie nejakých záverov. Sú aj ďalšie možnosti, ktoré zatiaľ nikde nevyskúšali. Napríklad Benjamin Barber (1984) navrhol umožniť hlasujúcim stupnicu od „rezolútneho „nie“ k „rezolútnemu áno“, resp. jednoducho oznámkovať tieto možnosti tak, ako v škole od 1 po 5.

Oponenti priamej demokracie niekedy formulujú svoju výhradu aj iným spôsobom. Tvrdia, že v referendách občania umožňujú, aby zohrali úlohu aj rozličné problémy, ktoré nijako nesúvisia s návrhom v referende. Ide o jav, známy ako prepájanie. „Referendum sa núka ako nástroj mobilizácie všeobecnej nespokojnosti. Rozšírenie potom nabehne na plytčinu z dôvodov, ktoré nemajú nič spoločné s rozšírením,“ takto vysvetľoval bývalý komisár EÚ Frits Bolkestein napríklad možné holandské referendum o rozšírení Európskej únie (noviny NRC Handelsblad, 9. septembra 2000). Prepájanie je však v ponuke dňa najmä v rámci zastupiteľského systému. Vo voľbách sa predsa miešajú dohromady rozličné otázky a spleť sa rieši iba umelo, keď volič označí jediný znak na hlasovacom lístku alebo stláča hlasovacie tlačidlo. To, na čo Bolkestein mieril, neboli referendá iniciované občanmi, ktoré v Holandsku ešte nie sú možné, ale jednorazové plebiscity, vypracované vládou (jediné „referendum“, ktoré holandská ústava umožňuje). V takejto situácii je viac než pravdepodobné, že sa do verejnej diskusie zatiahnu aj iné otázky.  Ak predsa občania sami nemôžu iniciovať referendá, musia čakať až na nasledujúcu možnosť, ktorú dostanú, aby priamo rozhodli o nejakej otázke. Dovtedy mala ich nespokojnosť čas nahromadiť sa a iba čaká na príležitosť, aby si na niečom uľavila.  V tejto knihe však neobhajujeme plebiscity, ale rozumnú priamu demokraciu, v ktorej sami občania môžu kedykoľvek začať iniciatívu na uskutočnenie referenda. Vo švajčiarskej priamej demokracii je fenomén prepájania neznámy. Jednoduchým dôvodom je to, že občania môžu stále rozhodovať o každej otázke a sami môžu začať občianske iniciatívy.  Stručne povedané, ak politikov skutočne znepokojuje „prepájanie“ nesúvisiacich otázok, musia pripustiť viac priamej demokracie.

Posledná úprava Nedeľa, 29 November 2009 03:03  

Add your comment

Your name:
Názov:
Comment:
English Czech French German Polish Russian Spanish Slovak Hungarian

Informácie o PD

Priama demokracia je základnou formou demokracie, používanou už v antických Aténach.
V modernej priamej demokracii (napríklad Švajčiarsko) spravujú štát poverení odborníci podľa pravidiel, schválených občanmi v referende.
Diskusia o kľúčových otázkach prebieha verejne, čo eliminuje zákulisné machinácie, lobistické záujmy a korupciu.
Číslo účtu: 2300553335 / 8330
IBAN: SK2383300000002300553335
BIC: FIOZSKBAXXX
Na činnosť o.z. PD prispeli: 10.02.2015 Schulczová Ľubica 10 eur, 24.03.-22.01.2015 Perháčová Milada 36 eur, 19.05.2014 Schulczová Ľubica 10 eur, 24.01.2014 Kočanová Slávka 10 eur, 23.01.2014 Peter Pustaj 30 eur, 22.01.2014 Schulczová Ľubica 10 eur, 22.12.-21.01.2014 Perháčová Milada 144 eur, 13.01.2014 PRO-FES, s.r.o. 30 eur, 23.12.2013 Iveta Kamenická 13 eur, 21.11.-23.12.2013 Perháčová Milada 24 eur, 19.12.2013 Pirovits Paul 10 eur, 17.12.2013 Jozef Bielik 20 eur, 16.12.2013 Jozef Vaško 20 eur, 16.12.2013 Kočanová Slávka 10 eur, 13.12.2013 Novomeská Beata 10 eur, 12.12.2013 Orávik Marián 10 eur, 22.11.2013 Schulczová Ľubica 20 eur, 21.11.2013, Ďakujeme!

Partneri

wwww

Prihlásenie


Anketa

Čo sa Vám na priamej demokracii páči najviac?