• Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

Ako sa dajú kaziť vzťahy medzi susednými štátmi

E-mail Tlačiť PDF
Priemer 0 z 0 hlasov

     Treba uznať, že hoci je to inokedy problém, tentoraz sa vrcholným politikom darí zatiahnuť do ich politickej agendy aj občanov, ktorí sa o vrcholnú politiku a šarvátky na politickej scéne z princípu nezaujímajú a nechcú zaujímať. Hoci sa aj predtým, po roku 1990 snažili tak, ako im to nahovárali politici, o veci verejné zaujímať, skúsenosti s viacerými vládnucimi stranami a hnutiami a viacerými vládami ich opäť „zahnali“ do verejnej pasivity.

     A čo je tou politickou agendou, ktorou politici rozvírili myslenie verejnosti? No predsa slovensko-maďarské vzťahy. Treba zablahoželať poslancovi J. Slotovi a jeho straníckym parťákom, P. Csákymu a jeho stúpencom, ale aj neskôr zapojeným vrcholným politikom Slovenska a Maďarska na čele s premiérmi, prezidentmi a parlamentmi, a, samozrejme, väčšine masmédií, že sa im z triviálnych marginálnych problémov podarilo urobiť horúcu tému jesene a dostať ju na popredné miesta v tlači, rozhlase a televízii. Takú horúcu, že k nej zaujalo stanovisko dokonca aj ZMOS, presnejšie jeho Rada, ktorá zasadala vo Vysokých Tatrách, hoci stanoviskám k politickým otázkam sa zo zásady vyhýba. (Výzvu ZMOS k samosprávam miest a obcí uverejňujeme na str. 3.)

     Vymenujme teda niektoré tie „hrôzy,“ o ktoré sa začali radikálni politici prieť a robiť z nich medzištátne problémy, teda problémy slovensko-maďarských vzťahov. Ako prvé spomeňme maďarské gardy, ktoré na seba upozornili formovaním sa a maršom za bieleho dňa v Budapešti. Ešte predtým (či potom, nie je to dôležité) dostali občania slovenskej národnosti v obci Mlynky na severe Maďarska, teda tamojšia organizácia Zväzu Slovákov v Maďarsku a jej kultúrne a iné zložky, výpoveď zo Slovenského domu, kde dlhé roky fungovali; tento dom však nie je v ich vlastníctve. Poďme na slovenskú stranu. Kauza Hedvigy Malinovej, študentky maďarskej národnosti, ktorú údajne zmlátili slovenskí chalani práve preto, že je Maďarka, dodnes nie je uzavretá, ale už sa na ňu takmer zabudlo. Tiež sa však na nej kadekto politicky priživoval. Potom bolo pár mesiacov trochu tichšie, až prišla na politický pretras účasť niekoľkých poslancov Strany maďarskej koalície vedených predsedom Pálom Csákym na tzv. Karpatskom fóre, kde sa údajne hovorilo aj o autonómii maďarskej menšiny na Slovensku. Nikto síce faktograficky (zvukovým záznamom, alebo prepisom) nedokázal, či sa o autonómii hovorilo v súvislosti s nejakými územnými nárokmi, alebo sa autonómia spomínala vo význame samospráva (ako to tvrdí Csáky) vo vzťahu k nie neznámym a nie novým požiadavkám SMK (a predtým Durayovho hnutia Spolužitie) na kultúrnu a školskú autonómiu. Kultúrnej a školskej autonómie národnostných menšín sa totiž vôbec netreba báť, pretože ide iba o to, aby si národnostné menšiny samy spravovali tak národnostné školstvo ako aj národnostnú kultúru, čo by sa týkalo nielen maďarskej, ale určite i rusínskej menšiny, prípadne aj iných menšín. Azda by Slovensku, ani jeho „najnárodnejším“ štruktúram kosier z hlavy neuletel, keby na ministerstvách školstva a kultúry boli útvary národnostných sekcií alebo odborov, ktoré by fakticky priamo riadili „svoje“ školstvo a kultúru. Pochopiteľne, v rámci platných zákonov.

     Poďme však k ďalším „hrôzam“. Napríklad k učebniciam pre školy s vyučovacím jazykom maďarským. Predstavitelia SMK a s nimi aj značná časť pedagógov týchto škôl odmietli používať učebnice, ba zväčša ich vrátili ministerstvu, lebo v nich chýbali maďarské názvy geografických častí Slovenska. Na to prišiel usporiadateľmi nešťastne zvládnutý futbalový zápas Dunajskej Stredy so Slovanom Bratislava s vážnejším zranením jedného z fanúšikov, demonštrácie desiatok ľudí pred veľvyslanectvom SR v Budapešti a demonštratívna blokáda príslušníkov maďarských gárd na niektorých maďarsko-slovenských hraničných priechodoch na protest proti – podľa nich –nacionalistickému zásahu polície voči maďarským fanúšikom Ferencvárosu Budapešť, prítomným na futbale v Dunajskej Strede. Ak sme niečo zabudli, prepáčte, nie je to však dôležité.

     Ani jeden zo spomínaných incidentov či sporov sám osebe by neobstál ako dôkaz zlých vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskou republikou.

     Apropo, maďarské gardy, vrátane ich záverečného stepovania na maďarskej strane hranice: Pár stovák a trebárs aj viac „bláznov“ predsa nemožno brať ako reprezentatívnu vzorku Maďarov a ich nacionalizmu. Vo vyspelom svete sa dejú oveľa väčšie demonštrácie a nikto ich na oficiálnej úrovni nepovažuje za prejav nepriateľstva alebo územných nárokov voči svojej krajine. Kauza Slovenského domu v Mlynkoch sa tiež iba účelovo nafúkla do medzištátneho rozmeru. Predchádzalo jej legálne rozhodnutie samosprávy obce, ktoré bolo pre jej občanov slovenskej národnosti nepríjemné a azda aj nespravodlivé, ale nebol žiadny dôvod, aby sa to stalo predmetom konania najvyšších vládnych činiteľov. O kauze Hedvigy Malinovej škoda slov, ale keby sa aj dokázalo, že ju niekto zbil za to, že sa hlási k maďarskej národnosti, i tak to možno považovať iba za konanie grázlov a podľa toho to aj súdiť. Takéto veci, žiaľ, iba tak ľahko zo sveta nezmiznú, veď agresívne skupiny mladých ľudí si hľadajú akúkoľvek zámienku na to, aby si mohli udrieť a stačí im hocičo, i národnostná odlišnosť objektu, ktorý si vyberú.

     Zložitejšia sa ukazuje účasť našich poslancov za SMK na spomínanom Karpatskom fóre. Nemyslím si však, že poslanci SMK porušili svojou účasťou zákon alebo poslanecký sľub, je však nanajvýš otázne, či je vhodné, aby sa predseda SMK a ďalší uchyľovali k takejto „durayovčine“, s ktorou nesúhlasí ani časť členov SMK. Lenže ani účasť na fóre, ktoré nemá žiadnu inštitucionálnu silu a právomoci, nemožno považovať za ohrozenie maďarsko-slovenských vzťahov, ak sa nebude zbytočne „nafukovať“.

     Nespokojnosť maďarskej menšiny s učebnicami tiež nie je ťažký problém, ide len o predchádzajúcu nedostatočnú komunikáciu, a ochota Smeru-SD vyhovieť požiadavkám maďarských pedagógov je presne ten postoj, aký by mal v podobných kauzách prevládať. Rozhodne však „problém“ učebníc nie je záležitosť, do ktorej by mali vstupovať predstavitelia Maďarskej republiky.

     Na riešenie zdanlivo veľkého problému, akým boli incidenty počas futbalového zápasu v Dunajskej Strede, nemožno tiež nazerať z nacionalistických pohľadov, hoci pre fanúšikov Ferencvárosu mohli byť podnetom, aby prišli na Slovensko. Svet zažil na štadiónoch už aj veľké tragédie s mŕtvymi fanúšikmi a hoci jednou z rozbušiek mohol byť aj nacionalizmus, nikdy preto nedochádzalo k medzištátnemu napätiu.

     Každú zo spomínaných národnostných „hrôz“ treba riešiť ako vecný problém, a nie za ním hľadať všetko možné (zo slovenskej strany takmer vždy sily, usilujúce sa o návrat veľkého Maďarska). Preto by sa do riešenia takýchto problémov vonkoncom nemali miešať politické strany a vlády a prihrievať si svoju politickú polievočku. Je jasné, že stranám ako je SNS a SMK neostala žiadna lacná populistická agenda, veď aj niektoré „ostré“ výroky premiéra možno zaradiť do tejto kategórie. Jedno je však isté – neboli a nie sú namieste výroky, aké vyslovil jeden politik: „Slovensko-maďarské vzťahy sú najhoršie za posledných 15 rokov.“ Nuž, milý politik, nositeľom týchto vzťahov nie sú fanúšikovskí grázli, pomýlení gardisti ani politické strany a vlády. Nositeľom vzťahov sú občania oboch krajín, ich podnikatelia, mestá a obce, rôzne inštitúcie vrátane vládnych, združenia a organizácie... A ja som nepobadal, že by sa niekde narušili zásadné vecné väzby medzi oboma krajinami. Inými slovami, keby boli politici na oboch stranách na dlhodobej ročnej dovolenke, k žiadnym národnostným treniciam by nedošlo. Je teraz iba na politikoch, aby to, čo sami pomáhali zapaľovať, rýchlo uhasili. Najlepšie, keby si vzali kordy a rozdali si to jeden proti druhému. A my by sme tipovali, kto koho skôr prepichne.

(Autor je šéfredaktor Obecných novín)
 

 

Add your comment

Your name:
Názov:
Comment:
English Czech French German Polish Russian Spanish Slovak Hungarian

Informácie o PD

Priama demokracia je základnou formou demokracie, používanou už v antických Aténach.
V modernej priamej demokracii (napríklad Švajčiarsko) spravujú štát poverení odborníci podľa pravidiel, schválených občanmi v referende.
Diskusia o kľúčových otázkach prebieha verejne, čo eliminuje zákulisné machinácie, lobistické záujmy a korupciu.
Číslo účtu: 2300553335 / 8330
IBAN: SK2383300000002300553335
BIC: FIOZSKBAXXX
Na činnosť o.z. PD prispeli: 10.02.2015 Schulczová Ľubica 10 eur, 24.03.-22.01.2015 Perháčová Milada 36 eur, 19.05.2014 Schulczová Ľubica 10 eur, 24.01.2014 Kočanová Slávka 10 eur, 23.01.2014 Peter Pustaj 30 eur, 22.01.2014 Schulczová Ľubica 10 eur, 22.12.-21.01.2014 Perháčová Milada 144 eur, 13.01.2014 PRO-FES, s.r.o. 30 eur, 23.12.2013 Iveta Kamenická 13 eur, 21.11.-23.12.2013 Perháčová Milada 24 eur, 19.12.2013 Pirovits Paul 10 eur, 17.12.2013 Jozef Bielik 20 eur, 16.12.2013 Jozef Vaško 20 eur, 16.12.2013 Kočanová Slávka 10 eur, 13.12.2013 Novomeská Beata 10 eur, 12.12.2013 Orávik Marián 10 eur, 22.11.2013 Schulczová Ľubica 20 eur, 21.11.2013, Ďakujeme!

Partneri

wwww

Prihlásenie


Anketa

Čo sa Vám na priamej demokracii páči najviac?