• Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

Kto má mať v demokracii posledné slovo – zvolení predstavitelia a ich výkonná moc alebo voliči?

E-mail Tlačiť PDF
Priemer 5.00 z 7 hlasov

Obecné noviny č. 37/2008

     Otázku z titulku možno položiť aj inak: Majú (mať) voliči právo ovplyvniť (zrušiť, zmeniť) rozhodnutie poslancov, teda svojich zástupcov, ktorých si vo voľbách zvolili do poslaneckého zastupiteľstva (do NR SR, zastupiteľstva samosprávneho kraja, mesta či obce), alebo aj rozhodnutia štátnych (vláda, ministerstvá, krajské a obvodné úrady) a samosprávnych (úrady samosprávnych krajov, miest a obcí) orgánov a inštitúcií, s ktorými nesúhlasia? Táto otázka sa na Slovensku v posledných rokoch stáva už skutočne naliehavá, pretože pribúda protestov občanov proti rôznym zámerom a rozhodnutiam, z ktorých niektoré zdanlivo ani nie sú v nejakom rozpore so zákonnými predpismi a majú takpovediac všetky pečiatky potrebné na ich uskutočnenie. 

     Menujme niektoré posledné protesty občanov, dokonca spoločné protesty občanov a ich samosprávy proti poväčšine investičným zámerom, ktoré presadzujú alebo len schválili štátne orgány: 

  • skládka na komunálny odpad v Pezinku, ktorá sa má budovať len 400 m od centra mesta (viď ON č. 36/2008), hoci s tým nesúhlasí celé mesto, vrátane jeho samosprávy,,
  • tepelná elektráreň v Trebišove, voči ktorej namietajú okrem občanov a ich samosprávy z Trebišova a jeho okolia aj naši južní susedia z Maďarska,
  • výstavba apartmánových domov na Malinom Brde či výstavba vilových domov v katastri mestskej časti Bratislava-Devín,
  • výstavba veterných parkov, napríklad na kopaniciach katastra obce Brestovec a ďalších miestach regiónu Myjava,
  • výstavba bane na dolovanie zlata a iných nerastov v Kremnici a iných lokalitách,
  • protestné petície obyvateľov mestskej časti Bratislava-Ružinov proti stavbám likvidujúcim voľné priestranstvá s verejnou zeleňou (naposledy petícia vyše 600 obyvateľov bytových domov na sídlisku Štrkovec proti plánovanej výstavbe medzi štvorposchodovými domami, kde má vyrásť sedempodlažný bytový dom a ďalšie. 

     Vo väčšine takýchto prípadov dochádza k stretu dvoch, troch aj štyroch strán a ich záujmov – občanov (voličov), samosprávy a jej rozhodovacích a výkonných orgánov, štátnych výkonných (aj inšpekčných a odvolacích) orgánov a – súkromného záujmu investorov vrátane vlastníkov pozemkov. Ide tu teda o občiansky záujem prejavujúci sa cez činnosť neštátnych združení a cez petície občanov, verejný záujem, ktorý by mali reprezentovať štátne a samosprávne zložky (parlament, vláda a jej správne zložky, samospráva krajov, miest a obcí) a súkromný záujem (podnikatelia a súkromní vlastníci). Z logiky demokracie vyplýva, že občiansky záujem by v žiadnom prípade nemal byť poškodený rozhodnutiami orgánov zastupujúcich verejný záujem (štátu, samosprávy). A už vôbec nie súkromným záujmom. Z logiky demokracie jasne vyplýva, že ak občania Pezinka a ich samospráva nechcú mať v centre mesta skládku odpadu, nesmie sa tam postaviť. A štátne orgány by jej výstavbu nemali povoliť. Čo však v takom prípade, keď výstavba získala všetky potrebné pečiatky príslušných orgánov? (Tým netvrdím, že stavba skládky v Pezinku ich má, lebo to presne neviem.) Nezdá sa aj vám, že azda chýba ešte jedna „pečiatka“ zohľadňujúca verejný záujem a teda aj súhlas dotknutých občanov v danej lokalite či regióne? Predsa verejný záujem nemôžu reprezentovať iba výkonné orgány, ktoré sú ustanovené a riadené víťazmi volieb, predsa tieto orgány nemôžu prehliadať, ba niekedy až ignorovať „hlas ľudu“ vrátane samosprávy, ktorá má byť a je logicky úzko spojená s občanmi, s odvolaním sa na voľby, v ktorých boli „hlasom ľudu“ zvolení! To odporuje základnej logike a princípom demokracie – zvolení predstavitelia sú zástupcovia občanov a preto nemôžu robiť a schvaľovať to, čo občania nechcú! (Platí aj pri sporoch medzi rozhodnutiami samosprávy a záujmami občanov.)

     Dostávame sa tak k jednej veľkej otázke, ktorá v našej spoločnosti určite nie je celkom jasne zodpovedaná – čo je to verejný záujem? Lebo súčasťou verejnosti sú aj súkromní vlastníci s legitímnym právom vlastniť a využívať svoj majetok, podnikať s ním, investovať a dosahovať zisk.

     Vezmime si napríklad zámer vybudovať veľkú tepelnú elektráreň v lokalite Trebišova - ide tu o verejný záujem? Pre niekoho, najmä ak nie je z tejto lokality je odpoveď veľmi jednoduchá – áno, ide o verejný záujem, lebo Slovensko má (po nezmyselnom odstavení dvoch blokov elektrární v Jasl. Bohuniciach) nedostatok vlastnej energie a výroba v tepelnej elektrárni by tento deficit znížila na ekonomický prospech Slovenska. Verejným záujmom občanov širšieho regiónu Trebišov (súdiac podľa protestov občanov, občianskych združení a samosprávy) je elektráreň nestavať, lebo by zhoršila už i tak nie najlepšie životné prostredie. Je tu verejný záujem proti verejnému záujmu, ale ktorý uprednostniť? Konflikt vnútri verejného záujmu sa napr. odohráva aj pri diskusiách o prijatí zákona o vyvlastnení súkromnej pôdy v prospech výstavby diaľnic. „Rozhodujúci má byť záujem väčšiny,“ povedalo by veľa ľudí. Ak by sme však uplatňovali vždy tento princíp, často by sme sa dostali k tzv. teroru menšiny väčšinou, v miestnych pomeroch by napríklad obec rozhodla, že tomu a tomu vezme kus záhrady, alebo zbúra dom, lebo tadiaľ pôjde obecná cesta, ktorá väčšine občanov najviac vyhovuje. Lenže toto sa už podobá na známu „diktatúru proletariátu“ v praxi vykonávanú „pomazanými“ hlavami socialistických funkcionárov a orgánov, ktoré „vládli.“

     Odpoveď na otázku čo je verejný záujem teda vôbec nie je jednoduchá. To však neznamená, že ju netreba formulovať, vrátane jej zakotvenia v legislatíve štátu, samosprávy regiónov i miest a obcí. Na úrovni štátu by hranica medzi verejným záujmom väčšiny a menšiny či súkromným záujmom mala byť azda tam, kde existuje potenciálne verejné ohrozenie. Zveličme trochu prípad elektrárne v Trebišove. Záujem celého Slovenska (samozrejme aj súkromných investorov) by mal mať prednosť iba vtedy, ak by nám jej nepostavením hrozila energetická kríza a bola naša ekonomika životne ohrozená, lebo by nebolo možné nakúpiť energiu ani vo svete. Podobná miera ohrozujúca región, mesto či jeho časť alebo obec, by mala platiť aj v konflikte rôznych verejných záujmov na týchto úrovniach.

     Na to, aby boli naplnené demokratické práva občanov na všetkých úrovniach v prípade ich nespokojnosti s rozhodnutiami územných a správnych orgánov samosprávy a štátu počas volebného obdobia, by mali byť tieto práva oveľa širšie a záväznejšie definované v zákonoch a nižších právnych normách – ide najmä o zakotvenie širšieho uplatňovania referenda občanov a jeho jednoznačnej záväznosti pre volené a správne orgány. Po skúsenosti možno ísť najmä do Švajčiarska. Kým k tomu nedôjde, majú podľa mňa právo občania a ich zástupcovia na obranu svojich záujmov využívať aj extrémne formy, napr. v prípade pezinskej skládky občiansku okupáciu staveniska so zabránením pokračovania doteraz nezákonnej výstavby.

     Čo si o týchto otázkach myslíte vy, vážení čitatelia? Budeme radi, ak sa na stránkach ON tiež vyjadríte.

(Autor je šéfredaktor Obecných novín)
 

Posledná úprava Štvrtok, 05 November 2009 22:38  

Add your comment

Your name:
Názov:
Comment:
Comments (1)
1 Streda, 08 Február 2012 10:09
JurajI
Velmi dobry pohlad na to co presne a pre koho znamena 'Verejny zaujem'. Dakujem za clanok.
English Czech French German Polish Russian Spanish Slovak Hungarian

Informácie o PD

Priama demokracia je základnou formou demokracie, používanou už v antických Aténach.
V modernej priamej demokracii (napríklad Švajčiarsko) spravujú štát poverení odborníci podľa pravidiel, schválených občanmi v referende.
Diskusia o kľúčových otázkach prebieha verejne, čo eliminuje zákulisné machinácie, lobistické záujmy a korupciu.
Číslo účtu: 2300553335 / 8330
IBAN: SK2383300000002300553335
BIC: FIOZSKBAXXX
Na činnosť o.z. PD prispeli: 10.02.2015 Schulczová Ľubica 10 eur, 24.03.-22.01.2015 Perháčová Milada 36 eur, 19.05.2014 Schulczová Ľubica 10 eur, 24.01.2014 Kočanová Slávka 10 eur, 23.01.2014 Peter Pustaj 30 eur, 22.01.2014 Schulczová Ľubica 10 eur, 22.12.-21.01.2014 Perháčová Milada 144 eur, 13.01.2014 PRO-FES, s.r.o. 30 eur, 23.12.2013 Iveta Kamenická 13 eur, 21.11.-23.12.2013 Perháčová Milada 24 eur, 19.12.2013 Pirovits Paul 10 eur, 17.12.2013 Jozef Bielik 20 eur, 16.12.2013 Jozef Vaško 20 eur, 16.12.2013 Kočanová Slávka 10 eur, 13.12.2013 Novomeská Beata 10 eur, 12.12.2013 Orávik Marián 10 eur, 22.11.2013 Schulczová Ľubica 20 eur, 21.11.2013, Ďakujeme!

Partneri

wwww

Prihlásenie


Anketa

Čo sa Vám na priamej demokracii páči najviac?