• Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

Ako to riešia v Spojených štátoch

E-mail Tlačiť PDF
Priemer 5.00 z 7 hlasov

Obecné noviny č. 41/2008

     V Obecných novinách č. 37/2008 nastolil Bohumil Olach mimoriadne zaujímavú otázku uvedenú aj v nadtitule tohto článku a vyzval čitateľov na verejnú diskusiu.

     V súvislosti s debatou o spôsobe výkonu verejnej moci sa často možno stretnúť s dvoma extrémami. Na jednej strane je presvedčenie, že o správe vecí verejných majú v demokracii rozhodovať výhradne volení funkcionári. Tí prešli krstom volieb a teda ako jediní majú legitimitu na prijímanie rozhodnutí. Občania sa k tomu síce môžu priebežne vyjadrovať, ale len nezáväzne, s poradným hlasom. Na druhej strane, keďže moc pochádza od občana, zasa figuruje názor, že mal by ju v prvom rade vykonávať priamo on sám a volené orgány by mali prísť na rad až vtedy, keď si to budú želať samotní obyvatelia. Ide však skôr o teoretický ideál, ktorý nebol naplnený nikdy, ani v časoch starovekého Grécka. Ako rozumný kompromis medzi oboma extrémami sa nezriedka uvádza Švajčiarsko, kde je participácia, t.j. účasť občanov na rozhodovaní, naozaj vysoká. Osobne by som rád dal do pozornosti aj ďalšiu krajinu – Spojené štáty americké. S ohľadom na čitateľské zázemie ON sa v ďalších riadkoch zameriam najmä na predstavenie prvkov otvorenej správy v USA s dôrazom na informovanosť a rokovacie procedúry kolektívnych orgánov, tak ako som mal možnosť študovať ich pred časom v rámci stáže priamo v jednotlivých amerických samosprávach. 

      Presvedčenie, že ľudia majú právo vplývať na rozhodovanie volených (komunálnych) orgánov, a to častejšie ako len v čase volieb, je v USA hlboko zažité. Spojené štáty sú mimoriadne decentralizovanou krajinou, kde ľudia majú možnosť zapájať sa do rozhodovania na všetkých štyroch úrovniach správy vecí verejných. Najprepracovanejšia je, prirodzene, na lokálnej úrovni (obce a mestá) a regionálnej (tzv. counties, okresy), participovať sa však dá aj na politikách štátu i federácie. Možnosti pre verejnosť sú okrem toho aj pri správe škôl, knižníc, vodární, nemocníc, národných parkov... 

     V USA neexistuje - na úrovni federácie ani jednotlivých štátov - zákon, ktorý by určoval fixnú štruktúru orgánov samosprávy. Pravidlá si určuje každá obec sama. Dôsledkom potom je, že v niektorých obciach a mestách je starosta volený priamo obyvateľmi, t.j. tak ako u nás, inde starostu volia spomedzi seba poslanci (podobne ako v Česku), v ďalšom modeli sa na čele obce striedajú poslanci na základe ročného rotačného princípu, a stretnúť sa dá aj so samosprávami, ktoré sú vedené profesionálnymi city managermi (ekvivalent nášho prednostu obecného úradu). Rovnako diverzifikovane je upravený aj spôsob odvolania starostu. Vo väčšine amerických samospráv volia občania okrem poslancov, príp. starostu aj ďalších verejných funkcionárov – šerifa, šéfa hasičského zboru, pokladníka, obecného právnika, ohliadača mŕtvol a pod. Napriek tomu, volených funkcionárov celkovo nie je viac ako u nás – vyplýva to najmä z nízkeho počtu poslancov. V priemere ich je od päť do deväť. Hlavné mesto USA Washington má 13 poslancov a takmer miliónové San Francisco len 11 poslancov. Zvýšenú politickú zodpovednosť voči voličom zabezpečuje zasa voľba v jednomandátových obvodoch.

     Rôznorodá je aj možnosť účasti občanov na rozhodovaní. Okrem častých referend (typických napr. pre štát Kalifornia – viď ON č. 40 a 41 na stranách 20 a 21), zhromaždení či híringov, za povšimnutie stojí aj úprava rokovania obecných/mestských zastupiteľstiev. Zastupiteľstvá rokujú verejne, v priemere dva až trikrát mesačne. V záujme vytvorenia priestoru pre účasť čo najväčšieho počtu ľudí, zasadania sa väčšinou začínajú až podvečer, resp. večer a nezriedka trvajú aj do polnoci. Rokovania sú hojne navštevované, pričom nejde len o zástupcov tlače či seniorov. Na úvod rokovania sa často robí prehľad došlej pošty. Poslanci dostanú do rúk prehľad všetkých žiadostí, listov, sťažností a e-mailov, ktoré boli obci doručené odo dňa posledného rokovania, a informujú sa ako sa ten-ktorý problém vyriešil. Nepísaným pravidlom je, že akákoľvek záležitosť musí byť uzavretá najneskôr do 30 dní. Po ukončení diskusie poslancov sa ku každému bodu rokovania otvára priestor pre verejnosť (tzv. notice). Udelenie slova pre verejnosť teda nie je podmienené predchádzajúcim súhlasom poslancov, ako je to často u nás. V menších komunitách (napr. v 9-tisícovom mestečku Jackson v štáte Wyoming) má zastupiteľstvo aj kompetencie stavebného úradu a rozhoduje priamo o výstavbe jednotlivých objektov. Vo väčších samosprávach sa poslanci venujú len územnému plánovaniu.

     Prepis z diskusie zastupiteľstva sa zverejňuje v miestnej tlači, rovnako ako výpis z hlasovaní poslancov. Miestna tlač zväčša plní aj úlohu koordinátora verejnej diskusie ku kontroverzným (napr. stavebným) témam. Samosprávne úrady väčšinou nevydávajú vlastné periodiká (tzv. radničné listy).

     Transparentnosť fungovania kolektívnych orgánov v USA je do veľkej miery garantovaná aj existenciou dvoch druhov zákonov - tzv. open meetings laws a tzv. public records laws. Prvý typ legislatívy určuje, že žiadny samosprávny (ale ani štátny) kolektívny orgán nemôže rokovať neverejne. Z tohto titulu sú verejne prístupné aj zasadania komisií obecného zastupiteľstva či rokovania obecnej rady. Druhý druh zákonov, ekvivalent slovenského zákona o slobode informácií, ktorý bol v jednotlivých štátoch a regiónoch USA prijatý väčšinou v 70., príp. 80. rokoch minulého storočia, zasa zaručuje prístup verejnosti ku všetkým zápisniciach a dokumentom samosprávy, s výnimkou tých, ktoré musia zostať utajené v záujme národnej bezpečnosti, autorskoprávnej a obchodnej ochrany, resp. ochrany osobných údajov. Obce a mestá si okrem toho prijímajú aj vlastné nariadenia z tejto oblasti. Známou je napríklad San Francisco Sunshine Ordinance. V posledných rokoch mnohé americké samosprávy posiľňujú svoje webstránky, na ktorých nezriedka zabezpečujú aj on-line prenos rokovaní orgánov, možnosť chatových diskusií s jednotnými samosprávnymi aktérmi, blogové denníky jednotlivých poslancov a pod.

     Vytváraním priestoru pre občiansku participáciu si obce a mestá v USA, ale aj u nás získavajú obyvateľov pre svoje rozhodnutia a pomáhajú tak odbúravať konflikty v komunite. Zároveň týmto spôsobom dostávajú samosprávy od občanov množstvo inovatívnych nápadov a tiež dôležitú spätnú väzbu. Toto všetko prispieva k posilňovaniu spolupatričnosti obyvateľstva a tým aj k znižovaniu korupčného správania v samospráve. Participácia sa teda „oplatí“ všetkým zainteresovaným subjektom. Bolo by preto výborné, ak by tento trend podchytila aj pripravovaná novela „biblie samosprávy“, zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

  (Autor je advokát, spolupracovník Transparency International, nezávislý poslanec MsZ v Banskej Bystrici
 

 

Posledná úprava Štvrtok, 05 November 2009 22:39  

Add your comment

Your name:
Názov:
Comment:
Comments (2)
2 Utorok, 29 December 2009 18:00
mess
co by sme potrebovali ? papier znesie vela...
1 Streda, 18 November 2009 23:14
Zigmund
To by sme potrebovali aj u nas
English Czech French German Polish Russian Spanish Slovak Hungarian

Informácie o PD

Priama demokracia je základnou formou demokracie, používanou už v antických Aténach.
V modernej priamej demokracii (napríklad Švajčiarsko) spravujú štát poverení odborníci podľa pravidiel, schválených občanmi v referende.
Diskusia o kľúčových otázkach prebieha verejne, čo eliminuje zákulisné machinácie, lobistické záujmy a korupciu.
Číslo účtu: 2300553335 / 8330
IBAN: SK2383300000002300553335
BIC: FIOZSKBAXXX
Na činnosť o.z. PD prispeli: 10.02.2015 Schulczová Ľubica 10 eur, 24.03.-22.01.2015 Perháčová Milada 36 eur, 19.05.2014 Schulczová Ľubica 10 eur, 24.01.2014 Kočanová Slávka 10 eur, 23.01.2014 Peter Pustaj 30 eur, 22.01.2014 Schulczová Ľubica 10 eur, 22.12.-21.01.2014 Perháčová Milada 144 eur, 13.01.2014 PRO-FES, s.r.o. 30 eur, 23.12.2013 Iveta Kamenická 13 eur, 21.11.-23.12.2013 Perháčová Milada 24 eur, 19.12.2013 Pirovits Paul 10 eur, 17.12.2013 Jozef Bielik 20 eur, 16.12.2013 Jozef Vaško 20 eur, 16.12.2013 Kočanová Slávka 10 eur, 13.12.2013 Novomeská Beata 10 eur, 12.12.2013 Orávik Marián 10 eur, 22.11.2013 Schulczová Ľubica 20 eur, 21.11.2013, Ďakujeme!

Partneri

wwww

Prihlásenie


Anketa

Čo sa Vám na priamej demokracii páči najviac?