58% spytovaných občanov sa priklonilo k vláde ľudu (demokracii)

Štvrtok, 30 Marec 2017 06:47 Paul Pirovits
Tlačiť
Priemer 0 z 0 hlasov

S najväčšou podporou u 18-24 ročných, prekvapivo u mamičiek v domácnosti (asi chcú viac rozhodovania) vyplýva to podľa INEKO z prieskumu z októbra a novembra 2016 od agentúry Focus. Viac k článku tu. Až 40 percent ľudí považuje kvalitu vlády ľudu - demokracie na Slovensku za skôr zlú až mizernú, spokojných je len 26 percent. Zhruba každý štvrtý občan Slovenska vidí podľa prieskumu alternatívu súčasného stavu demokracie už aj v zrušení parlamentného systému a nastolení diktatúry. 58% Slovakov sa priklonilo k tomu, že posilnenie priamej demokracie môže byť alternatívou, pričom 24,6% rozhodne súhlasilo.

Múdra otázka pre každého: Čo je demokracia? Máme ju? Demokracia je vláda ľudu. Občan uplatňuje zásadu suverenity ľudu (moc pochádza od občana, tzn. nie od zvoleného zástupcu – čl.2 Ústavy SR). Vykonávacím nástrojom zvrchovanej vlády ľudu je občianska iniciatíva a referendum, čím zvolený zástupca občanov získava bremeno spätnej väzby –  je riadený a kontrolovaný občanmi v každodennom živote obci, kraja, krajiny a EÚ a automatický stráca zvrchovanú (bezbrehú a nekontrolovateľnú) moc a beztrestnosť a stáva sa len šedým referentom a vykonávateľom vôle občanov, vtedy môžeme hovoriť o demokracii so zdôraznením priama demokracia.

Vedia skutočne respondenti čo je demokracia?  Ak sa spýtate svojho okolia čo je demokracia, zistite, že väčšina opýtaných ju nedokážu zadefinovať, ale nápomocne sa dá dohodnúť, že ide o vládu ľudu. Na druhú otázku či tu vládu ľudu máme, dostaneme okamžitú odpoveď - nie. Na tretiu otázku ako ju zaviesť sa odpovede občanov rôznia na základe ich viery od nedá až po dá sa zaviesť.

Prieskum je dobrý argument ako osloviť politikov, aby začali tvoriť referendový zákon.Čo na to hovoria teda v súčasnej dobe naši politici a ich strany a hnutia?



 SME rodina a MOST - HID

Parlamentná politická strana Sme rodina predložila v parlamente návrh novely ústavného referendového zákona, poslanci návrh do druhého čítania hlasovaním zamietli z 117 prítomných za bolo 29, proti 12, zdržalo sa 72, kto ako hlasoval tu. V rozprave vystúpili konštruktívne len dvaja poslanci;

Poslanec Peter Kresák za Most-Hit (bývalý ústavný sudca), 27.10.2016, viac http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/7/10?page=108 od 3:45, návrh nepodporil a vyjadril názor čo treba urobiť:

  1. k novele návrhu referendového zákon – zníženie kvóra
  2. otvoriť odbornú a politickú diskusiu na tom, aké referendum vlastne a Slovensku chceme
  3. Precizovať obsah druhého oddielu piatej hlavy Ústavy SR, na to je potrebná politická vôľa 90 hlasov, vedenie parlamentu chce ísť touto cestou? Dokážeme sa s návrhmi stotožniť?
  4. Najväčší problém predstavuje obsah článku 93 odsek 2 ústavy - aký charakter majú výsledky referenda, ktoré sú prijaté?
  5. o prípustnosti referenda do zasahovania chodu NR SR predčasnými voľbami.
  6. Aký charakter má výsledok referenda?
  7. Čo znamená ak  NR vyhlási výsledok referenda? O čl.93 odsek 2, poslanci  nie sú viazaní príkazmi, výklad ÚS nejasný, referendum povahy právnej normy, mnohé otázky občanov v referenda ležali na rozhodnutiach poslancov, dokonca s 3/5 hlasov.
  8. Fakultatívne referendum, môžu vyvolať aplikačné problémy.
  9. o veľkej obozretnosti pri všeobecne záväznej normy, niektoré referenda  boli v rozpore s ústavou a medzinárodnými zmluvami, posunutie referendovej otázky prezidentom toto obmedzuje.

10.  Je správne každým platným výsledkom referenda spájať vznik všeobecne záväznej právnej normy?Aká právna norma má vzniknúť v prípade, ak by väčšina občanov v referende rozhodla, že je za to, aby poslanci prijali ústavný zákon a upravili otázku x alebo otázku y?

11.  Ústavný súd  podporil ten charakter všeobecné záväzného právneho predpisu výsledku referenda, mal charakter akejsi právnej normy, ale akej? ÚS hovorí o norme materiálneho práva, nedá sa súhlasiť.... Čo sú výsledky referenda? Nezmysel čl. 98 ods. 2 – má sa vyhlásiť v zbierke zákonov aj hlasovania otázka ak získala väčšinu s nie hlasmi?

Súhrn

SaS

Martin Klus zo SaS, návrh nepodporil a vyjadril názor, ktorý vychádzal z brožúry: 6 krokov ako jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie Slovenskej republiky.

1. Zrušme kvórum, znížme počet hlasov na jeho vypísanie, referendá spoločne s najbližšími voľbami

2. Znížiť aj zmieňovaný petičný prah

3. Je vôbec platné referendum na Slovensku záväzné alebo nie.

Sfunkčnenie miestnych a regionálnych referend, férová informačná kampaň,

Zrušenie kvóra pre platnosť, zníženie počtu potrebných podpisov, ale najmä sfunkčnenie miestnych a regionálnych referend, čo by bolo sprevádzané systematickou a férovou informačnou kampaňou, je v tomto smere rozhodne správnou cestou.

Scenár zmien by mal byť nasledovný:

c) Okamžite zaviesť zrušenie kvóra pre platnosť referenda na miestnej a regionálnej úrovni

d) Znížiť petičné prahy na vypísanie referenda pre obce

1) obce do 1000 obyvateľov by zostali pri 30 %, tak ako je to v súčasnosti

2) v obciach medzi 1000 a 10 000 obyvateľmi by sa petičný prah znížil na 20 %

3) v mestách nad 10 000 obyvateľov je nevyhnutné, aby sa petičný prah znížil na 10 % obyvateľov, ktorí majú právo voliť.

e) Úprava referenda na krajskej úrovni na 10%

f) Stanovisko od ÚS, ako je to so záväznosťou referenda  fakultatívne (odporúčacie) alebo naopak, či sú skutočne záväzné, a teda tzv. obligatórne.

g) Zlúčením volieb a referend.

h) Sme okamžite pripravení začať diskusiu o zmenách za účasti zástupcov občianskej spoločnosti


SMER

Podmanicky (SMER-SD) v TA3 relácii Pravidlá volieb pozri od 21:07, sa o podpore nulového kvóra v regionálnom referende vyjadril pozitívne.


Ostatné parlamentné strany - SMER, SNS, ĽSNS

Po voľbách sa nevyjadrili konkrétnymi návrhmi k zmenám referendového zákona.


Posledná úprava Pondelok, 17 September 2018 07:30